9. decemberPeter Fourier
Veselý je výrok, ktorý nám zostal po svätom Petrovi Fourierovi, keď povedal:
"Kto sám nie je farárom, ani netuší, ako veľmi miluje farár svojich farníkov."
Takto sa vyznal z lásky k svojmu povolaniu. A to bol farárom 35 rokov na jednej farnosti. Vybral si najchudobnejšiu a najzanedbanejšiu faru zo všetkých, ktoré mu ponúkali. Pochádzal zo severovýchodného Francúzska, z Lotrinska a narodil sa v roku 1565. Svoj výrok o tom, ako miluje farníkov, priamo napĺňal v praxi, takže na pána farára dodnes v Mattaincourte spomínajú po vyše tristo rokoch. Je príkladom toho, že koho má svet poznať ako svätca, spozná ho, aj keby žil v akejkoľvek neznámej dedine.
Človek buď svätým je, alebo nie je. A Peter bol od detstva vzorným vo všetkom, do čoho sa pustil. Keď bol študentom, hovorili o ňom, že buď sa učí, alebo sa modlí.
Jeho viera nevyšla navnivoč. Pozdvihol nielen farnosť. Nedávalo mu spať nedôstojné postavenie žien vo vtedajšej spoločnosti. Bolo mu ľúto, že dievčatá nemajú možnosti ako chlapci a preto sa snažil pre ne vytvoriť priestor na vzdelávanie. V 16. storočí to nebola maličkosť. Začínal so štyrmi študentkami a nakoniec založil viac ako dvadsať dievčenských škôl po celom Francúzsku. Pritom nezanedbával ani farnosť. Je to hanba, že napriek pokroku, ktorým sa ľudstvo pýši, majú ženy aj dnes horšie možnosti na uplatnenie, než muži. Peter to chcel zmeniť možno aj z úcty k Panne Márii. Zameral sa na vzdelávací systém. Na začiatku kariéry sa rozhodol, že nebude ľudí prehnane karhať, ale pôjde im príkladom.
Rozhodol sa neprijímať pozvania na hostiny, ale naopak, sám sa snažil živiť čo najviac chudobných. V dome nedržal žiadne víno a ani žiadnu ženu, ani matku, aby mu pomáhala s domácnosťou. Od malých, ale podstatných vecí, prešiel až na veľké. Podarilo sa mu založiť akúsi banku pre chudobných, ktorá požičiavala bez úrokov a niekedy dlhy obzvlášť veľkým nešťastníkom úplne odpúšťala. Peter túto banku dotoval z darov a almužien. Sám býval v najbiednejšej izbe na fare, kde mal len stôl, stoličku a strohú posteľ, hoci spával posediačky na stoličke, lebo podľa jeho názoru, dal Boh človeku preto dar chodiť na dvoch nohách, aby vzdával hold nebesiam vzpriameným postojom.
Veselá je príhoda, keď súhlasil s tým, aby jedna z jeho rádových sestričiek vystúpila z rehole, ktorú pre ženy - učiteľky založil. Tieto sestry potom učili v dievčenských školách. Peter súhlasil s jej zrušením sľubu, ale len pod podmienkou, ak sa poslednýkrát v habite pomodlí v kostole modlitbu, ktorú jej napísal. Kľakla si a čítala:
"Božia Matka, prichádzam, aby som sa ti poďakovala, že si ma prijala medzi svoje dcéry. Túto milosť už ďalej nechcem používať, lebo svet mi je milší ako ty a tvoj Syn. Preto vás opustím a vrátim sa do sveta. Nech vám slúži, kto chce, ja už vám ďalej slúžiť nebudem."
Po prečítaní modlitby sa sestra rozplakala a rozhodla sa zostať v reholi. Službu Bohu Fourier cítil ako milosť a veľkú radosť, hoci aj on vedel plakať. Plakal nad nešťastnými dušami, ktoré nedokážu život chápať ako šťastie milovať Boha. V roku 1640 zomrel ako sedemdesiatpäťročný v obci Gray východne od Dijonu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára