19. december
Urban V.
V čase televíznych prenosov sme svedkami rôznych udalostí vo svete. Dnes pripomínaný pápež Urban V. však žil v dobe, kedy televízia neexistovala. Svoju smrť však pripravil ako verejnú udalosť pre všetkých veriacich. Jednoducho opustil prepychový pápežský palác v Avignone, kde vtedy sídlil Svätý otec, a dal sa preniesť k chudobným mníchom. Tu si dal Urban V. posypať rehoľné rúcho popolom a potom dal otvoriť všetky dvere, aby každý videl, ako zomiera pápež. Zomieral v pokore ako svätec 19. decembra 1370.
Bol v poradí šiestym zo siedmych pápežov, ktorých sídlo nebolo v Ríme, ale vo francúzskom meste Avignon. Tu bolo sídlo pápeža pre celý kresťanský svet sedemdesiat rokov. Historici tento čas označujú pojmom ako doba avignonského zajatia. Rím bol pre neustále boje nebezpečným mestom, do ktorého sa snažil Urban V. vrátiť úrad Svätého otca, ale sa mu to nepodarilo natrvalo. Švédska princezná svätá Brigita dopredu odrádzala Urbana V. od úmyslu opustiť Rím a stiahnuť sa do Avignonu, keď už raz bol v Ríme. Predpovedala mu, že ak sa Urban V. do Avignonu vráti, onedlho zomrie. Urban V. sa snažil chrániť pápežský úrad a myslel si, že do Avignonu ide len na krátku chvíľu, tu však naozaj zomrel.
Vážili si ho pre jeho nezvyčajné ľudské vlastnosti, ktoré mu prinášali chýr svätosti. Uznával ho aj slávny taliansky básnik Francesco Petrarca, ktorého v roku 1341 v Ríme na Kapitole korunovali vavrínovým vencom na básnika. Napriek srdečnej podpore zo strany rímskeho ľudu sa Urban V. vrátil do Francúzska. Ochranu mu síce zabezpečoval nemecký cisár Karol IV., ale pápež nechcel využívať nemeckú ochranu dlhodobo v nepokojnom Ríme.
Hoci Urban V. pochádzal z Francúzska, k Taliansku ako k tradičnému štátu, kde má stáročia sídlo hlava katolíckej cirkvi s výnimkou spomínaného sedemdesiatročného avignonského zajatia, mal vrelý vzťah. Pápežská kúria ho totiž pred vyhlásením za Svätého otca využívala na diplomatické cirkevné úlohy práve v Taliansku.
Najprv chodieval k vládcom Milána a neskôr bol u neapolskej kráľovnej Jany I. V Neapole ho zastihla aj správa, že bol zvolený za pápeža, hoci nebol kardinálom a ani biskupom. Aj po zvolení za pápeža si udržal prísné mníšske zvyky rádu svätého Benedikta. Nosil rehoľné rúcho, v ktorom aj zomrel. Boha si ctil viac ako svetskú slávu a nezabúdal ani na Rím, hoci mal sídlo vo Francúzsku.
Potom ako sa Lateránska bazilika v roku 1360 úplne zrútila, dal ju opäť vystavať a hlavný oltár je v nej dodnes tak, ako ho dal ozdobiť Urban V. Hlavy oboch apoštolov svätých Petra a Pavla nechal uložiť do strieborných schránok. Sám žijúc veľmi skromne podporoval na štúdiach okolo tisíc žiakov na univerzitách v Európe.
Právom ho považujú za najlepšieho pápeža z obdobia, kedy bolo sídlo Svätého otca v Avignone. Tamojší palác bol až do čias Napoleona Bonaparta majetkom Svätej stolice, potom ho zmenili na kasárne a teraz je v ňom múzeum. Tu si môžu veriaci aj uctiť pápeža, ktorý bol pred svojím zvolením za Urbana V. rádovým bratom a takým pokorným mníchom zostal až do smrti, čo v nás aj dnes vzbudzuje úctu, obdiv a radosť nad jeho svätosťou. Veď v tom čase mali pápeži nielen cirkevnú, ale spolu s cisármi aj najvyššiu svetskú moc, ale on sa správal ako pokorný mních.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára