16. december
Adela
Život ako z rozprávky, mohli by sme povedať o svätej Adele pri jeho povrchnom hodnotení. Narodila sa ako princezná v roku 931. Vydala sa za talianskeho kráľa Lotara, ktorému porodila dcéru. Už tieto fakty by stačili na jeden život. Navyše pri dobrote, láskavosti a skromnosti kráľovnej, ktorá sa starala o poddaných ako ich služobnica a nie ako ich vládkyňa. Lenže jej manžel a kráľ náhle zomrel. Za panovníka sa dal protiprávne korunovať zloduch, ktorý Adelu uvrhol do väzenia, lebo sa odmietala vydať za jeho syna.
Vyslobodil ju mních Martin, ktorý vykopal pod stenou väzenia tajný tunel, kadiaľ Adela ušla aj s dcérkou. Kráľovná vdova známa skromnosťou a zbožnosťou sa stala chránenkyňou biskupa v Regii, ktorý ju schoval pred zloduchom na hrade v Canossa.
Pápež požiadal nemeckého cisára Ota I. o pomoc proti zlokráľovi, ktorý trýznil Taliansko. Oto I. ho porazil práve v Canosse, ktorú zlý kráľ obliehal. Tu sa cisár spoznal s Adelou, a keďže bol tiež vdovec, požiadal ju o ruku. Na to bol pápežom Oto I. korunovaný za rímskeho cisára a Adela za cisárovnú.
Už potiaľ by bol život svätej dostatočne rozprávkový a dobrodružný plný prekvapivých zvratov. Zároveň zakladala kláštory, starala sa o chorých a chudobných v celej ríši, ba vychovávala aj dve dcéry porazeného zlého kráľa ako vlastné deti. To trvalo jedenásť rokov, keď zrazu cisár Oto I. v roku 973 zomrel. Adelin život sa opäť zmenil.
Najprv otca vystriedal na tróne mladý cisársky syn, ktorého porodila Adela, a to Oto II. Ten vládol s pomocou matky, ale len do času, kým sa neoženil s dcérou gréckeho cisára Teofanou.
Zlí dvorania Adelu pred synom ohovárali dovtedy, kým pre pokoj v rodine a pre pokoj syna a vládcu opustila Nemecko. Vrátila sa do Talianska a s tichou pokorou sa modlila za synove obrátenie, aby pochopil pravdu. Neskúsený cisár Oto II. sa zatiaľ dopúšťal mnohých chýb, až kým sa nedovŕšila zrada vojvodov proti nemu a Boh mu neotvoril oči.
Prišiel za matkou do Talianska a poprosil ju o prepáčenie a o pomoc pri spravovaní ríše. Nakoniec matku aj tak nepočúval a pustil sa do vojny s Grékmi. Vtedy ťažko ochorel a zomrel.
Adelu opäť prenasledovali. Tentoraz to robila jej vlastná nevesta Teofana, ktorá vládla za cisára Ota III., ktorý sa dostal na trón iba deväťročný. Preto sa Adela snažila vnukovi pomôcť, ako kedysi pomáhala pri vláde jeho otcovi - synovi Otovi II.
Matka mladého cisára a Adelina nevesta Teofana svokru nenávidela. Vystavovala ju množstvám trápenia, lenže Teofana náhle zomrela. Mladý cisár Oto III. mal vtedy sedemnásť rokov a požiadal babku, aby mu pomáhala ešte viac a prevzala správu ríše. Adela opustila svet modlitieb, ale vyhradila si čas, aby mohla na bohoslužbách každý deň prosiť Boha o odpustenie hriechov poddaných, ktorým vládla.
Cisársky palác sa za jej spravovania ríše podobal skôr na kláštor a poddaní ju milovali pre jej súcit a láskavú štedrosť pri zmierňovaní ich ťažkého života. Nakoniec takto spravovanú ríšu odovzdala do rúk vnuka Ota III. a odišla do Burgundska, kde bol kráľom jej ďalší vnuk Rudolf. Ten sa dostal do rozporov s poddanými, ktorí sa proti nemu vzbúrili. Uzmierila rozvadené strany, aby sa vyčerpaná dramatickými zmenami života utiahla do kláštora neďaleko Štrasburgu, ktorý predtým pred dvanástimi rokmi založila. Tu sa utiekala od sveta v modlitbách k Bohu a zomrela 16. decembra 999 vo veku šesťdesiatosem rokov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára