31. december
Silvester
Na konci roka si pripomíname prvého slobodného pápeža. Svätý otec Silvester zasadol na biskupský stolec v Ríme v čase, keď za kresťanskú vieru prestali podľa cisárskeho zákona hromadne zomierať mučeníci. Bol prvým skutočne slobodným pápežom, keď sa ním stal v roku 314. A od januára 313 platil v Rímskej ríši zákon cisára Konštantína Veľkého známy ako Milánsky edikt. Ním sa zaručovala kresťanskej cirkvi sloboda vyznania a vrátili sa jej majetky. Cisárova manželka darovala pápežovi v Ríme Lateránsky palác, v ktorom založil svoje sídlo.
Cisár Konštantín Veľký vybudoval na Lateránskom vŕšku baziliku svätého Jána Krstiteľa. Na cisára Konštantína, ktorý opustil Rím a vybudoval si nové mesto svojho vladárskeho pôsobenia Konštantínopol, ako ho volali Nový Rím - dnešný Istambul, mal pápež Silvester veľký vplyv. Bol síce prvým slobodne zvoleným pápežom, ale to neznamená, že mal na ružiach ustlané. Cisár Konštantín Veľký sa nechal oslovovať ako pontifex maximus, teda najvyšší kňaz a mal chuť zasahovať do správy cirkvi. Navyše Silvester čelil ďalšiemu tlaku, keď pohania sa často proti kresťanom búrili a povstali mnohé boje, v ktorých veriacich znova zabíjali. Aj pápež musel utekať z Ríma.
Utiahol sa na kopec dnes nazývaný Silvestrovým vrchom a tam sa schovával pred vrahmi. Zároveň čelil tretiemu tlaku zvnútra cirkvi, kde sa rozširovali rôzne bludné učenia. K najzákernejším bol Arianov blud, ktorý hlásal, že Ježiš nie je Boh, ale je len stvorený Bohom Otcom, je mu teda len podobný, čo sa po grécky vyjadrovalo pojmom "homoiusios", kým výraz na vyjadrenie tej istej podstaty Krista s Bohom Otcom bol "homousios", teda takmer to isté slovo, ale bez jedného písmena v strede, bez jedného "i". Toto "i" sa nazýva v dejinách aj historická iota.
Pre historickú iotu povstalo mnoho krvavých bojov veriacich. Silvester sa ako prvý slobodne zvolený pápež bez strachu z toho, že ho cisár dá okamžite ako predstaveného kresťanov prenasledovať, nemohol sťažovať na nedostatok problémov. V mnohom mu pomohol cisár Konštantín Veľký, ale ten sám predstavoval pre cirkev nebezpečenstvo, keďže do nej chcel zasahovať. A tieto dve nebezpečenstvá sa akoby za Silvestrovho pápežovania podarilo eliminovať, keď cisár Konštantín pomohol Svätému otcovi v boji proti Ariovej historickej iote zvolaním cirkevnej synody do mesta Nicey. A Niceyjský snem odsúdil Ariov blud.
Pápež Silvester sa dostal do priazne cisára Konštantína zrejme zázračne. Cisár totiž ochorel na sloniu chorobu, ako ju vtedy volali, teda na prašinu. Celé telo mal pokryté výsypom a keďže sa snažil užívať aj pohanský titul pontifex maximus - teda titul najvyššieho kňaza - uveril aj pohanskému spôsobu liečby.
Podľa neho sa chorý na prašinu mohol výsypu zbaviť len tým, ak sa vykúpal v krvi nevinných malých detí. Cisárovi vojaci už zajali deti, aby ich povraždili, keď cisárovi, ktorý bol vychovávaný v kresťanskej viere svojou matkou, prišlo týchto detí ľúto. Prepustil ich na slobodu a matkám detí sa ospravedlnil tým, že ich odmenil za strach, ktorý prežívali.
V noci sa v sne cisárovi zjavili svätí apoštoli Peter a Pavol, ktorí ho pochválili za prejavené milosrdenstvo a poradili mu, aby sa s chorobou obrátil na pápeža. Silvester bol práve na vrchu Sorakte, dnes nazývaný Silvestrovým vrchom, kam sa utiahol pre nové pohanské prenasledovanie kresťanov v Ríme.
Cisár ho dal zavolať a Silvester sa nad ním tak úprimne modlil, až cisár zázračne vyzdravel. Cisár Konštantín dal postaviť aj chrám svätého Petra. A to priamo v bývalých Nerónových záhradách, kde kruto mučili prvých kresťanov, teda na úpätí vatikánskeho vŕšku.
Pápež Silvester zomrel 31. decembra v roku 335 ako šesťdesiatpäťročný, pričom funkciu Svätého otca vykonával 21 rokov. Po ňom nesie meno posledný deň v roku, ktorý je veselým a radostným pripomenutím si všetkého, čo sme v danom roku zažili.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára