utorok 24. decembra 2013

Svätí na každý deň: 25. december: Narodenie Pána

25. december
Narodenie Pána


Tento deň je najradostnejší z celého roka. Je to sviatok „Svätého svätých“ - ako sa píše v knihe proroka Daniela. A svätý Augustín dodáva:
„Keby človek nebol zhrešil, Syn človeka by nebol prišiel.“
Je to sviatok, keď sa nebo priblížilo k Zemi, o čom knieža teológov a učiteľ cirkvi svätý Tomáš Akvinský hovorí:
„Človek v raji zhrešil, vzbúril sa proti Stvoriteľovi, ktorý ho stvoril, ktorého mal vedome a dorovoľne poslúchať, ako človekovi podľa vôle Stvoriteľa mu malo slúžiť všetko ostatné stvorenie: Zem, rastliny, zvieratá. Keď sa však človek vzbúril proti Stvoriteľovi a robil si, čo chcel on a nie Boh, aj ostatné stvorené veci prestali poslúchať človeka každé svojím spôsobom. Vzduch nebol už tak čistý ako predtým, slnko veľa stratilo zo svetla a tepla, zem rodila viac tŕnia a bodľače, zvieratá zdiveli a napĺňali tichý raj divým revom. A človek bol medzi nimi už ako kráľ bez koruny, s hanbou na čele, s hriechom na duši, so smrťou v srdci, biedny a zúbožený.“
Narodením Ježiša Krista sa táto pravda pomenovaná Akvinským zmenila.
Je dokázané nielen z biblie, ale aj vedecky, že Ježiš skutočne žil, hoci mnohí nepriatelia kresťanstva tvrdili opak. Židovský dejepisec z prvého storočia Jozef Flavius v diele Židovské starožitnosti napísal:
„V tom čase žil Ježiš, človek múdry, ak ho vôbec možno nazvať človekom, lebo bol divotvorcom a učiteľom ľudí, ktorí s láskou prijímajú pravdu. Naši poprední ľudia ho obžalovali u Piláta, ktorý ho dal ukrižovať, ale tí, čo ho od počiatku milovali, zostali mu verní. Na tretí deň sa im ukázal živý, ako to zvestovali Boží proroci.“
V židovskom Talmude, ktorý je zbierkou predpisov židovských rabínov z druhého až šiesteho storočia sa zasa píše:
„Vo veľkonočný predvečer bol ukrižovaný Ježiš.“
Pohanský rímsky dejepisec Suetonius spomína Krista a Tacitus v diele Annales napísal:
„Kristus bol za čias cisára Tibéria prokurátorom Pontským Pilátom popravený.“
Po objave francúzskeho vedca d´Antugnyho už o žití Ježiša nemožno pochybovať. Našiel list veliteľa fenickej légie v Palestíne adresovaný rímskemu cisárovi. V ňom podal vojenský, dnes by sme povedali policajne presný opis Ježiša Nazaretského. Tento list si pripomeňme celý:
„Buď pozdravený, cisár Tiberius, od Publia Lentulla. Objavil sa tu človek, ktorý, ako sa zdá, je držiteľom mimoriadnej moci. Ľudia ho nazývajú veľkým prorokom. Jeho prívrženci ho nazývajú Božím synom a jeho meno je Ježiš Kristus. Skutočne každý deň možno počuť podivuhodné veci o Ježišovi. Raz kriesi mŕtvych, inokedy uzdravuje chorých a celý Jeruzalem ho obdivuje pre jeho neobyčajné učenie. Jeho výzor je takýto: majestátna tvár vyžaruje pôvab, takže všetkých, ktorí sa na neho dívajú, preniká láska a súčasne i úcta. Je to človek vysokej postavy, ale veľmi súmernej. Vlasy zlatej farby mu hladko splývajú a pokrývajú hlavu až po uši. Odtiaľ padajú okolo krku v malých lesklých vlnách na ramená. Výzor jeho tváre, ktorá je príjemná, jemná, je prísny a na každého pôsobí zvláštnym dojmom. Má čisté vysoké čelo, pleť jeho tváre je mimoriadne jemná, biela a bledočervená. Má pekné ústa i nos. Fúzy a briadka sú husté, a zlatej farby ako aj jeho vlasy. Hovorí sa, že jeho čistá ružová tvár s briadkou rozdelenou v strede je neporovnateľne krásna, takže nie je možné sa mu dlho dívať do tváre, lebo oslepuje oči. Črtami, bledomodrými očami a zlatými vlasmi sa podobá svojej matke, ktorá je najkrajším a najpôvabnejším zjavom, aký tam možno vidieť. Jeho reč je rozhodná, vážna, čistá a nie je možné napadnúť ho. Je najčistejším výrazom vlastností a pritom svedčí o takej múdrosti, že prevýši aj najväčších spisovateľov a vedcov. V kázaní je prísny, pri vyučovaní nežný, láskyplný a neodolateľný. Chodí bosý a holohlavý. Zďaleka sa mu posmievajú, ale v jeho blízkosti sa pred ním chvejú. Ešte nikto ho nevidel sa smiať, ale skôr plakať. Tí, s ktorými sa stretáva, sú dobrí a zdraví. Pritom ma však zlí ľudia obťažujú, aby som ho pred tebou, veličenstvo, obžaloval, lebo jeho učenie je podľa ich názoru zlé a škodí tvojej vážnosti, lebo hlása, že kráľ a jeho poddaní si sú pred Bohom rovní. Očakávam tvoj rozkaz v tejto veci, aby som ho mohol ihneď vykonať!“
Ježiš sa narodil v júdskej krajine v meste Betleheme, v ktorom sa narodil aj starozákonný kráľ Dávid. Prorok Micheáš v Starom zákone predpovedal, že práve v Betleheme sa narodí Mesiáš. V Starom zákone je viac proroctiev, ktoré predpovedali túto udalosť. Prorok Izaiáš hovoril:
„Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“
O narodení Ježiša hovorí úplne presne Nový zákon, ale dočítame sa o ňom aj v liste apoštola Pavla Galaťanom, ktorý vznikol pred evanjeliom podľa Lukáša, kde sa píše:
„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Lebo ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče! A tak už nie si otrok, ale syn, a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.“
Narodením Ježiša si pripomíname naše synovstvo dané nám od Boha a naše dedičstvo, ktoré sme narodením Krista Pána získali - je ním nebo a život večný. Získame ich nie za dobré skutky, ale ako apoštol Pavol vysvetlil v liste Titovi, vďaka spasiteľovi:
„Keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale pre svoje milosrdenstvo, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života.“
Boh sa stal v Betleheme človekom, aby sa človek stal Božím dieťaťom. V jaskyni narodenia Pána v Betleheme je na zemi na mramorovej doske štrnásťcípa strieborná hviezda s latinským nápisom:
„Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus.“
Odtiaľ skauti každoročne roznášajú do príbytkov veriacich na celom svete betlehemské svetlo, ktoré symbolizuje túto udalosť v dejinách ľudstva. Na Slovensku sa o polnoci začne v chrámoch oslava Narodenia Pána polnočnou svätou omšou nazývanou „utiereň“ preto, lebo staroslovensky sa ráno nazývalo utro. Potom sa na úsvite slúži druhá svätá omša pomenovaná podľa poklony pastierov „Pastierska“ a za dňa tretia omša nazývaná „Anjelská“, ktorá pripomína veriacim spev anjelov pri Pánovom narodení:
„Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára