14. december
Ján z Kríža
Za učiteľa cirkvi bol uznaný svätý Ján z Kríža vďaka svojim náboženským spisom, ktoré privádzajú stále nových ľudí na cestu spásy.
Pochádzal z chudobnej rodiny. Otec mu zomrel, keď bol ešte malý a jeho matka ako vdova ťažko vychovala troch synov. Ján bol najmladší. Narodil sa v Španielsku v roku 1542 a za učiteľa cirkvi bol pápežom vyhlásený o takmer štyristo rokov neskôr preto, lebo jeho myšlienky sú hlboké a pôsobia na ľudí dodnes. Jeho spisy ako Živý plameň lásky, Výstup na horu Karmel, či Duchovný spev a Temná noc sú akoby nadiktované svätcovi z vyšších duchovných sfér.
V živote zažil len málo dobra. Každé zlo prekonával dobrou náladou a veselou mysľou. Tešil sa z každého utrpenia a to preto, lebo veril poznaniu:
"Na príklade Ježiša a mučeníkov vidíme, že utrpenie je pre Boha poznávacou známkou Božej lásky. Prenasledovania sú prostriedkami na poznanie tajomstva kríža a potrebnou podmienkou, aby sme mohli pochopiť Božiu múdrosť a jeho lásku."
Ak by sme teda mali hodnotiť Jánov život z tohto pohľadu, tak potom sa dostal k tajomstvám kríža úplne blízko. Prenasledovali ho celý život nielen ťažkosti zo strany blížnych, ale aj zdravotné problémy. Bol akoby medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane mu spôsobovali muky jeho spolubratia vo viere a na druhej strane ho zrádzalo vlastné telo. Napriek tomu bol veselý. Mal poznanie, že tieto trápenia ho približujú viac ku krížu ako čokoľvek iné. A od Kristovho kríža nám priniesol vzácne posolstvo v podobe hlbokých mystických kníh.
K poznaniu, že utrpenie prináša najsladšie poznanie, prišiel už v mladom veku. Ako študent navštevoval chorých v nemocnici, aby im dobrovoľne pomáhal. Vždy nájdeme v nemocnici mnoho utrpenia, ktoré pomáhajú chorým spríjemniť dobrovoľníci aj z radov mládeže. K takým patril v mladosti aj Ján. Nebol organizovaný v žiadnej charite. Jeho k chorým hnala láska k Panne Márii, ktorú si vyvolil za patrónku. A tá ho viedla už v detskom veku po cestách utrpenia iných.
Videl ich mnoho, až sa správca mestskej nemocnice v meste Medina del Campo ponúkol Jánovej matke, že chlapca vezme k sebe za ošetrovateľa a postará sa o jeho vzdelanie. Utrpenie, ktoré pomáhal znášať Ján iným, sa mu stalo cestou k vlastnej spáse. Popri štúdiu opatroval ďalej chorých a jedával iba jedlo, ktoré oni po sebe nechali, až nakoniec vstúpil z úcty k Panne Márii do karmelitánskej rehole už ako vysvätený kňaz. A tu sa začala jeho strastiplná cesta životom. Rozhodol sa totiž karmelitánsku reholu reformovať a viesť k väčšej prísnosti, chudobe a službe k blížnym. Tak vznikli Bosí Karmelitáni, kým Ján z Kríža sa stal priam mučeníkom vďaka nepriateľom, akých mal v samotnom karmelitánskom ráde, kde odmietali znášať jeho reformy.
Viackrát ho uväznili v kláštore, aj keď dielo svätého Jána z Kríža bolo požehnané a pomáhal Bosými Karmelitánmi ľuďom sprostredkúvať viac Božie milosrdenstvo, ako iní kňazi a rehoľníci. Zomrel vo veku štyridsaťdeväť rokov internovaný v kláštore svojho protivníka, ktorý Jána všakovako týral, hoci svätý Ján z Kríža bol už ťažko chorý a mal dlhotrvajúce priam mučenícke bolesti z množstva vredov po celom tele. V tejto situácii poprosil svojho nepriateľa pred smrťou o odpustenie za všetky príkoria, ktoré mu svojou existenciou spôsobil. V smrti videl svätý Ján najväčšie sladkosti, preto o smrti hovoril, že "tí, čo takto milujú, umierajú s veľkou vrúcnosťou a opúšťajú svet rýchlym letom hnaní túžbou spojiť sa s Milovaným."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára