26. december
Štefan
Radostné na živote svätého Štefana je to, že ako prvý z kresťanov ukázal svetu odvahu pre vieru zomrieť. Pred ním sa za prvých mučeníkov kresťanstva považujú sväté Neviniatka, tie šli na smrť bez toho, aby o tom vedeli. On zomieral bez slova urážky voči vrahom, s modlitbou na perách:
„Pane, nezapočítaj im tento hriech.“
Prvým mučeníkom v kresťanských dejinách nie je apoštol. Prvý apoštol jeden z dvanástich, ktorých ustanovil Ježiš Kristus, zomrel až o desať rokov neskôr. Bol to Jakub Starší, brat apoštola Jána a dal ho okolo roku 42 sťať mečom kráľ Herodes Agripa I. Štefan nebol apoštol, ale kňaz. Boli síce úvahy, či tiež patril ku skupine širšieho počtu sedemdesiatichdvoch učeníkov Kristových, ale to v žiadnom prípade neznižuje mieru jeho obety, ak by to aj tak bolo. Je rovnako možné, že bol Grék a nemusel Ježiša osobne poznať. Štefan je prvý mučeník - svedok, ktorý za svedectvo, ktoré povedal pred židovskou veľradou, že Kristus je Syn živého Boha, priniesol najvyššiu obeť - vlastný život.
Židia ho na veľrade začudovaní počúvali, keď im Štefan hovoril zo Skutkov apoštolov z Nového zákona pre nás už známu reč:
„Vy tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému. Vy takisto ako vaši otcovia. Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi. Vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon, ale nezachovávali ste ho.“
Táto reč ťala do živého. Neohrozene im pripomínal ich hriechy. Mohol tak spraviť z viacerých dôvodov. Aj preto, že sám bol vysväteným kňazom. Dokonca podľa Skutkov apoštolov, ktoré spísal neskôr evanjelista Lukáš, bol svätý Štefan prvým kňazom vysväteným dvanástimi apoštolmi. Stalo sa tak potom, ako po Ježišovom vystúpení do neba apoštoli ohlasovali evanjelium a rástol počet veriacich. A dvanásti apoštoli nestihli obslúžiť všetkých. Dvanásti zvolali učeníkov a povedali im:
„Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich.“
Ako prvý je uvádzaný Štefan s dovetkom, že šlo o muža plného viery a Ducha svätého. Potom sa v Skutkoch apoštolov spomínajú ďalší šiesti Filip, Prochor, Nikanor, Timon, Parmenáš a Mikuláš. Ďalej sa v skutkoch píše:
„Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.“
Takto ich vysvätili za diakonov, lebo z gréčtiny diakonia znamená služba. Štefan ohlasoval evanjelium nekresťanom. Hádali sa s ním o viere podľa skutkov Libertínčania, Cyrénčania, Alexandrijčania, ľudia z Cilície a Ázie. Štefanovu reč nevedeli vyvrátiť. Obžalovali ho pred židovskou veľradou s falošnými svedectvami, že sa vraj snažil rozvrátiť Mojžišovu vieru a hovoril proti jeho Zákonu. A Štefan začal svoju neohrozenú reč, z ktorej boli užasnutí, keď ho počúvali, ale sa naňho nahnevali, lebo im pripomínal ich hriechy. Štefana už nechceli ďalej počúvať. V Skutkoch apoštolov sa o tom píše:
„Pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha. Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli.“
A potom ho vyvliekli za Jeruzalem, kde ho bez súdu ukameňovali. Sviatok svätého Štefana pre jeho prvé mučeníctvo sa zaviedol okolo roku 380, kedy sa ustanovil aj sviatok Vianoc. Svätý Augustín o svätom Štefanovi napísal:
„Keby som mal opísať len tie zázraky, ktoré sa týkajú uzdravení na príhovor svätého Štefana, bolo by na to treba mnoho kníh.“
Štefan pôsobil v prvej cirkevnej obci v Jeruzaleme v gréckej skupine. Usudzuje sa, že bol možno sám Grék, lebo meno Štefan má grécky pôvod a znamená korunovaný, ovenčený.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára