5. decemberSabas
Veľakrát prezývka prezradí o človeku viac, než dlhý opis. A tak spomeňme mená, ktoré získal v živote svätý Sabas, ktorého sviatok si pripomíname. Volali ho Patriarcha mníchov. Nik nevie, koľko ich v skutočnosti k nemu prišlo, aby vstúpili do Božej služby. Zo životopisu je známe, že keď cisár nechcel Sabasovi ustúpiť vo veci viery, ba sa ho snažil aj zastrašiť, svätec osobne navštívil kláštory, ktoré založil počas svojho 93 ročného života vo Svätej zemi v okolí Jeruzalema a stálo za ním viac ako desaťtisíc rehoľníkov. Aj dnes by to bola riadna sila hlasov. My však hovoríme o 6. storočí, v ktorom Sabas zomrel v roku 532.
Ďalšou prezývkou bolo pomenovanie Hviezda púšte. Veľa rokov strávil ako pustovník. Hľadal v samote Boha. Za päť dní uplietol päťdesiat palmových prútených košov, ktoré potom cez víkend odniesol do kláštora a opäť sa vybral späť do samoty na púšť. Dlhé roky býval sám aj v jaskyni neďaleko Jeruzalema, kam za ním začali prichádzať mladíci s túžbou, aby ich viedol v duševných cvičeniach pravých kresťanov, čomu sa Sabas z pokory bránil. Keď ich už bolo okolo tisíc, založil prvú Veľkú lauru - mníšske spoločenstvo a nasledne na to slávny kláštor Mar Saba v úžľabinách Cedronu.
Do tretice spomeňme tretiu a hádam najkrajšiu prezývku. Volali ho aj Nositeľ Boha. Stal sa znalcom kresťanského učenia. Nepomýlil ho žiaden vtedy hojne hlásaný blud. Bludári uňho nemali šancu, lebo bol s Bohom a Boh bol so Sabasom. V spomínanom povstaní mníchov na jeho výzvu proti cisárovi, Sabas panovníkovi jasne odkázal, že kresťania sa vo veci náboženstva nemusia podrobiť žiadnej svetskej moci. Takto neohrozene hovoril s panovníkmi v Konštantínopole, ktorí si mysleli, že môžu rozkazovať nielen poddaným, ale aj cirkvi. Hrozili mu vyhnanstvom a iným šikanovaním, ale Nositeľ Boha sa vyhrážok nezľakol. Skôr ich prehliadal.
Naposledy v jeho živote Sabasa prijal cisár Justinián v roku 529, keď mal Sabas 91 rokov, teda dva roky pred smrťou. Cisár svätému mužovi prisľúbil splniť všetky žiadosti vo veci kresťanov a kým vydával príkazy úradníkom, Sabas sa šiel pomodliť. Toho sa zľakol aj jeho žiak, ktorý sa svätca pýtal, či sa nebojí takto urážať cisára, ktorého opustil. Odpovedal mu:
"Čo robím, nie je neslušné, lebo cisár si teraz vykonáva vlastný úrad a ja svoje povinnosti."
Keď sa narodil, jeho bohatí rodičia museli odcestovať služobne do Alexandrie do Egypta. Preto malého päťročného syna nechali s veľkým majetkom na výchovu strýkovi, ktorého žena mala záujem len o chlapcov majetok. Preto Sabas ušiel z tejto neporiadnej rodiny k druhému strýkovi. Ten sa začal s bratom súdiť o chlapcov majetok. To Sabasa natoľko znechutilo, že odišiel od rozhádanej rodiny do kláštora s tým, aby si majetok rozdelili ako chcú. A vďaka službe Bohu sa dostal na pracovnej ceste s predstaveným kláštora aj do Alexandrie, kde navštívil rodičov.
Tí ho od detstva nevideli a už ho aj oplakávali ľutujúc deň, keď ho zverili na výchovu strýkovi. Prišli na to, že pracovná kariéra nie je všetko. Všetko na svete je láska. A na to Sabas prišiel sám, ba dokázal na rozdiel od rodičov túto lásku aj darovať iným, keď odmietol pri jednaní s cisárom veľký dar pre svoj kláštor so slovami:
"Moji mnísi nepotrebujú zlato. Ich pokladom je Boh. Ale Jeruzalem ťažko stoná pod ťarchou neľudských daní a trpí nedostatkom pre mor a suchotu. Veriaci sú vydaní na milosť zlodejom, bludári rúcajú kláštory. Tu môžeš pomáhať, cisár."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára