15. decemberMária Ukrižovaná z Rosy
Koľko veriacich roko čo rok spieva známu pieseň k Duchu Svätému, v ktorej sú slová:
"Duchu Svätý príď z neba a vydať ráč zo seba - žiaru svetla pravého," a štvrtá kapitola tohto hymnusu začína slovami: "V práci odpočinutie."
Nevedno, kedy presne tieto slová oslovili svätú Máriu Ukrižovanú z Rosy, ktorej pamiatku si dnes pripomíname. Ona odpovedala na napomínania, že prepína svoje sily, týmto veršom z piesne k Duchu Svätému:
"V práci odpočinutie."
Ak je to naozaj tak, nuž Mária Ukrižovaná z Rosy odpočívala v jednom kuse, lebo sústavne niečo robila. Opatrovala chorých a to aj na mor s obetavou láskou, viedla veľký tkáčsky závod, starala sa o chudobných a najmä založila dobročinnú rehoľu Služobníc lásky. Pritom Mária by vôbec nemusela pracovať, lebo sa narodila v zámožnej rodine. Ona si vybrala dobrovoľne rehoľný habit, aby sa mohla v práci obetovať službe Bohu.
Strápeného Krista videla v trpiacich a pre nich už 23 ročná v roku 1836 založila rehoľu Služobníc lásky, ktorých náplňou je odvtedy opatrovať chorých v nemocniciach. Bola akousi Matkou Teréziou, ako v 20. storočí poznali veriaci obetavú rehoľníčku pôvodom z Albánska, ale svätá Mária Ukrižovaná z Rosy sa dožila len štyridsiatichdvoch rokov. Zanechala za sebou obrovský kus práce. Možno sa jej to podarilo aj preto, že ako sa hovorí, kto v kostole spieva, dvakrát sa modlí. A Máriu Ukrižovanú z Rosy inšpirovala spomínaná Pieseň k Duchu Svätému. Akoby žila dva životy naraz. Nečudo, že si vybrala rehoľné meno Mária Ukrižovaná - veď ukrižovaný bol Ježiš a Mária sa z lásky k blížnym chcela obetovať akoby rovnakým spôsobom.
Pri pomoci chorým sa Mária stala známou aj tým, že v kostole kongregácie Služobníc lásky zaviedla ako dennú prax adoráciu eucharististickému Ježišovi. Ak nepracovala, tak sa modlila a klaňala Božiemu telu. Tým v praxi napĺňala slová svojho súčasníka spisovateľa Victora Huga, ktorý povedal, že zopnuté ruky pri modlitbe tiež pracujú. Pritom sa úprimne zdôverovala so starosťami Panne Márii, ktorú si vyvolila za náhradnú matku potom, ako jej pozemská mama zomrela. Malá Mária mala vtedy len jedenásť rokov. Dovtedy bola živým striebrom v rodine a všetko si od mala robila sama. Odmietala pomoc slúžiek v šľachtickom dome.
Po maminej smrti sa Mária inšpirovala príkladom svätej Terézie z Avily a tiež sa rozhodla utiekať sa k Panne Márii ako k vlastnej matke. Otec ju dal na výchovu k rehoľníčkam, odkiaľ sa do rodiny vrátila ako sedemnásťročná a o rok na to urobila sľub večného panenstva potom, ako odmietla ponuku od otca, aby sa vydala za ním vybratého šľachtica.
Požiadala otca, aby mohla pracovať. Zamestnala sa v otcovej pradiarni. Naučila sa obsluhovať tkáčsky stroj a pre jej nevšedný pracovný talent jej do roka zverili vedenie celého závodu. Robotníci v nej videli stelesnenie prozreteľnosti, lebo sa neustále zaujímala o ich postavenie. Snažila sa im pomáhať bez toho, aby sama oddychovala. Jedna vec boli pracovné povinnosti, druhá jej snaha zlepšiť postavenie zamestnancov závodu, ktorí sa snažili dobrodeňkyni odplácať starostlivosť zvýšeným úsilím v práci.
Do toho prišla cholera, na ktorú ochorel aj Máriin brat Filip. V čase epidémie sa mnohí starali len o seba, ale Mária okrem zamestnancov opatrovala brata a chorých v nemocniciach. Vtedy sa rozhodla založiť rehoľu Služobníc lásky, ktorá získala rýchlo povolenie k činnosti od pápeža. Sestričky mali po cholere plné ruky práce s morom a neskôr v rokoch 1848 a 1849 s ranenými z protifeudálnych povstaní.
Za najväčší zázrak svätej Márie Ukrižovanej z Rosy sa považuje práve to, ako dokázala zosúladiť povinnosti rehoľníčky k Bohu s povinnosťami voči blížnym a s asketickým životom, ktorý sa skončil 15. decembra 1855 v materskom dome v Brescii, kde sa v talianskej Lombardii v roku 1813 narodila.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára