10. február
Školastika
Každý z tých, čo majú súrodencov vedia, aká je to radosť stretnúť blízkeho človeka. Aj jedináčikovia mávajú blízkych priateľov z detstva. Svätá Školastika, ktorú si dnes pripomíname, bola sestrou veľkého svätca Benedikta, ktorého meno znamená v preklade požehnaný.
Obaja sa narodili na sklonku 5. storočia v Taliansku v zámožnej šľachtickej rodine a zasvätili životy Bohu. Teda nie šľachtickým radovánkam, ale chudobe a konaniu milosrdenstiev. Zakladateľ Benediktínskeho rádu má sviatok 11. júla. Jeho sestra svätá Školastika prežila život v panenskej čistote. Raz ročne sa stretávala s vtedy slávnym bratom Benediktom, ktorý založil kláštor v talianskom Monte Cassine, kde žila aj Školastika.
Vtedy ešte nebolo toľko ženských kláštorov a panny zasľúbené Bohu žili aj medzi ľuďmi, ktorým nezištne pomáhali. Jedinou radosťou svätej Školastika boli okrem modlitieb a eucharistického stretnutia s Kristom, stretnutia s bratom Benediktom. Predtým, ako prišla žiť do Monte Cassina, kde účinkoval jej brat, žila tiež v kláštore. Bolo to v Roccabote pri Subiacu východne od Ríma.
Súrodenci sa videli vždy mimo Benediktovho kláštora v Monte Cassino v malom domčeku, ktorý patril ku kláštoru, ale ležal mimo jeho areálu. Tu si rozprávali, čo všetko zažili za rok, kedy sa nevideli. Školastika mala na Benedikta veľký vplyv. Časť jeho diela vzniklo teda zjavne aj jej pričinením.
Najkrajšie hovorí o ich vzájomnej súrodeneckej láske príhoda na konci ich života. Ich posledné stretnutie pred smrťou Školastiky. Keď sa po celodennom rozhovore zberal Benedikt späť do kláštora, poprosila ho: "Ktovie, či sa ešte uvidíme, lebo cítim, že môj život sa končí, zostaň so mnou cez noc, aby sme sa ešte mohli naposledy porozprávať."
Benedikt to odmietol. Nie preto, že by nechcel stráviť s vlastnou sestrou o pár hodín viac, ale bol známy kláštornou disciplínou a mal zodpovednosť aj za iných bratov, ktorých nechcel priviesť na zlé myšlienky len pre osobnú radosť. Školastika pochopila Benediktove dôvody. Začala sa modliť k Bohu s takou dôverou, až jej po tvári cícerkom stekali slzy. Na to sa vonku strhla strašná víchrica. Benedikt nemohol domec opustiť a prejsť ani tú krátku vzdialenosť, ktorá ho delila od kláštora.
Školastika si od Boha s dôverou vymodlila dážď a jej brat chtiac - nechtiac musel zostať celú noc s ňou. Nik mu to nemohol zo spolubratov v ráde vyčítať, lebo z vyššej vôle sa nemohol dostať do kláštora. Takú veľkú vieru mala Školastika, a keď o tri dni v roku 542 zomrela, ľudia ju uctievali ako svätú, u ktorej orodovali za dážď a za ochranu ich príbytkov pred bleskami.
Svätý Benedikt videl po smrti sestry jej dušu ako holubicu vystupovať do neba. Dal ju pochovať na miesto, kam potom pochovali aj jeho. Dnes je tam oltár v bazilike v Monte Cassino.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára