27. február
Gabriel Possenti
Z Assisi pochádza nielen svetoznámy svätec František, ale aj svätý Gabriel Possenti. Narodil sa neskôr, ako zakladateľ Františkánov. Prišiel na svet 1. marca v roku 1838. V mladosti bol elegantný, márnivý a rád sa predvádzal. Prezývali ho tanečník, ale do hriechu sa nedostal podobne, ako v mladíckych rokoch svätý František Assiský, ktorý tiež rád chodieval na veselé zábavy.
Rovnako ako na Františka Assiského aj na Gabriela Possentiho mala veselá spoločnosť vplyv. Possenti bol nestály. Bol ako aprílove počasie. Raz skromný a usilovný vo viere, inokedy márnotratný a pyšný pri zábavach. Vytriezvenie prišlo ako blesk z jasného neba. Possenti miloval bratsky mladšiu sestru, ktorá zomrela na choleru a aj on vážne ochorel.
V chorobe a trápeniach je k Bohu bližšie. Sľúbil v modlitbách, že ak vyzdravie, požiada o vstup k Jezuitom. Ako osemnásťročný sa zúčastnil na procesii pri sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorú zrazu začul ako mu hovorí: "Svet už nie je pre teba. Na čo otáľaš? Vstúp do kláštora."
Tak aj urobil. Vstúpil do prísneho a chudobného rádu Pasionistov, kde prijal meno Gabriel od Bolestnej Matky Božej. Priateľovi napísal: "Ak chceš byť spasený, nečítaj zlé knihy, varuj sa divadla a spoločnosti, kde vládne svetský duch."
Gabriel Possenti prišiel na to, že zo zábav nie je dobré ovocie, ale iba "horkosť v srdci". Šiel tak ďaleko, že sa odmietal stretávať aj s rodinou. Otcovi odkázal, aby sa modlil k Božej Matke a dodal: "Svätá Panna požehná tvoje návštevy a dosiahneme milosť, že sa dostaneme do neba, kde budeme spojení, aby sme sa potom už nikdy neoddelili."
Possenti si vybral krásne heslo, ktoré znie "Per Mariam ad Jesum" a znamená - cez Máriu k Ježišovi. Snažil sa žiť vzorný život rehoľníka a miloval samotu kláštorného života. Zomrel mladý vo veku dvadsaťštyri rokov 27. februára 1862 v kláštore v Isole.
Pred smrťou prosil zhromaždených mníchov, aby mu odpustili jeho zlý príklad, ktorý dával svetu v časoch, keď ho prezývali tanečníkom. Také mal výčitky svedomia, hoci napriek prázdnote zábav, nikdy v nich neskĺzol do hriechu. V kláštore nebol smutným mladíkom, naopak, zostal veselým s radostným pohľadom ako v časoch, keď nerozmýšľal nad spásou. Ako mních sa tešil z toho, že ak správne obetuje svoj život, dosiahne po smrti nebo s Ježišom a Pannou Máriou. Známe je jeho vyznanie: "Ak by ľudia v meste poznali mier, pokoj a šťastie kláštorov, boli by kláštory zaľudnené ako mestá a mestá by sa stali púšťou."
Otcovi odkázal v liste, v ktorom odpovedal na žiadosti, aby mu viac písal, toto poznanie: "Mám nežnú Matku, ktorá sa o mňa stará. Tá nech ti je tešiteľkou. Keď ti srdce bude žiadať list od Gabriela, choď k jej nohám a povedz jej, že ona ťa musí potešiť, lebo z lásky k nej som urobil svoje rozhodnutie."
Gabriel Possenti nechal odkaz aj pre nás, aby sme sa so starosťami zverovali Matke Božej s takou láskou, s akou sa k nej utiekal. Jeho posledné slová pred smrťou tiež patrili Panne Márii, keď zvolal: "Moja dobrá Matka, konaj rýchlo!" Zomieral s obrazom Sedembolestnej v náručí.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára