21. február
Peter Damiani
Na sviatok dnešného svätca sa pozrime v jeho krajných chvíľach života a smrti. Peter Damiani zomieral vo veku šesťdesiatpäť rokov vo februári v roku 1072 ako jeden z najznámejších spisovateľov a učiteľov Cirkvi 11. storočia. Zomieral síce ako mních, ale pätnásť rokov predtým bol kardinálom. Presvedčil pápeža, aby ho zbavil úradu.
Narodil sa v roku 1007 vo veľmi chudobnej rodine v severnom Taliansku v meste Ravenna. Jeho matka sa rozhodla, že ho nebude kojiť. Chcela, aby zomrel ako nemluvňa. Zachránila ho suseda, ktorá chlapca kŕmila a dohovárala matke.
Peter Damiani poznal v detstve len biedu, hlad, výčitky a ústrky za to, že sa vôbec narodil. Rodičia mu skoro zomreli, ale situácia bola ešte horšia. Vychovával ho najstarší brat, ktorý ho týral. Malý Peter mal chvíľu oddychu len vtedy, keď pásol svine a v prírode jedol bylinky, alebo ovocie. Tu našiel hotový poklad. Mincu vysokej hodnoty. Už si chcel kúpiť niečo na jedlo, aj oblečenie, keď si spomenul na mŕtveho otca. Vzal mincu a dal ju farárovi, aby odslúžil za otca zádušnú omšu. Vtedy akoby sa stal zázrak. Iný Petrov brat bol práve vysvätený za kňaza. Keď videl svojho najmladšieho brata takého úboheho, vzal si ho k sebe a vzorne sa oňho staral.
Preto sa Peter volá Damiani - po svojom bratovi, ktorý mu nahradil rodičov. Poslal ho do škôl a z Petra sa stal učený mladík, ktorý dosiahol v spoločnosti úspech, aj peniaze. On chudobný pastierik ošípaných. Úspech skromného Petra Damianiho nepokazil, naopak, priviedol ho k myšlienke, že všetka sláva je pre človeka iba márnosť.
Zopakovala sa mu v živote príhoda s nájdeným peniazom, hoci v inej podobe. Aby nezabúdal na biednych, staral sa o slepca, ktorému nemal kto pomôcť. Doma mal biely, ale aj lacnejší čierny chlieb. Nedalo mu a napriek výčitkám svedomia, že tak koná, dal slepcovi čierny a sebe biely chlieb. Vtedy mu zabehlo a začal sa dusiť. Rýchlo vymenil svoj biely chlieb so slepcovým čiernym na tanieri a konečne sa rozkašľal, lebo inak by sa možno zadusil. Peter sa spoznal s pustovníkmi, ktorých štedro obdaroval peniazmi. Oni jeho milodary odmietli s tým, že peniaze nepotrebujú.
To boli impulzy, ktoré priviedli Petra Damianiho k rozhodnutiu opustiť svetský život. Vstúpil do pustovníckeho kláštora, v ktorom sa stal opátom. Napísal množstvo náboženských kníh, ale aj životopisov, básní a listov. A to aj pápežovi, ktorému vyčítal pomalý postup cirkevných reforiem.
V 11. storočí sa rozmohla pliaga svätokupectva, keď miesta biskupov sa kupovali a predávali podľa obchodníckych princípov. Pápež vysvätil Petra za biskupa a vymenoval za kardinála v Ostii. Poslal ho do Milána urobiť so svätokupectvom poriadok. Peter Damiani vystúpil v milánskom chráme. Čakal ho odpor ľudí nahuckaných úplatnými kňazmi, ktorí sa vyhrážali, že ho zabijú, ak im nedá pokoj. Peter však v Miláne dosiahol úspech.
Nakoniec ho pápež prepustil z kardinálskej služby a on sa vrátil do pustovníckeho kláštora, kde zomrel. Peter Damiani začal život ako najbiednejší z biednych, opustený vlastnou matkou. Ukončil ho s gloriolou svätosti.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára