20. február
Vincencia Valéria Olšovská a Ján Hutyra
Dnes si pripomíname pamiatku sestry Vincencie Valérie Olšovskej a kňaza Jána Hutyru. Olšovská a Hutyra patria k mučeníkom z čias komunistickej totality. Ich osudy pripomínajú príbeh svätých Vincenta a Lujzy, ktorí stáli pri vzniku rádu sestier Vincentiek - Dcér kresťanskej lásky, ktorý vznikol 29. novembra v roku 1633.
Sestra Vincencia sa však narodila na Vianoce v Plaveckom Svätom Petry o dve storočia neskôr v roku 1882 a zomrela v roku 1959. Otec Hutyra sa narodil v roku 1912 a zomrel v roku 1978. Obaja trpeli v komunistických žalároch, ktoré ich poznačili na celý život.
Pritom ani do roku 1948, kedy komunizmus prišiel na Slovensko, nemali ľahký život. Rád Vincentiek sa začal v prvej Česko-Slovenskej republike zviechať až v roku 1924, keď za sídlo rádu boli vybraté Ladce pri Ilave. Tu vznikol ústredný dom a fungoval až do barbarskej noci v roku 1951, kedy bol rád násilne štátnou komunistickou mocou obsadený až osemsto policajtami proti niekoľkým desiatkam bezbranných sestričiek.
Direktorom Vincentiek bol Ján Hutyra a provinciálnou predstavenou sestra Vincencia Valéria Olšovská. Ako 53 ročná sa v roku 1935 stala hlavnou predstavenou česko-slovenskej provincie rádu až do smrti. Vincencia prežila brutálny útok na Ústredný dom v Ladcoch 9. januára v roku 1951. Vo vyšetrovacej väzbe v Žiline hovorila: "Obetujem to za moju provinciu."
Prežila štyri roky krutých komunistických žalárov, odkiaľ ju prepustili pre diagnózu rakoviny žalúdka. Pôvodne bola odsúdená na osem rokov väzenia. Ďalej viedla tajne rád, kam prijímala nové členky. Pochovali ju na ústrednom cintoríne v Brne, kde neskôr vo februári 1978 pochovali aj jej blízkeho spolupracovníka pri tajnom zachovaní rádu Jána Hutyru.
Ten sa narodil v spišskej dedine Jablonov v roku 1912 a v roku 1933 ako bohoslovec vážne ochorel na pľúca. Liečili ho v nemocnici v Levoči, kde ho ošetrovali mníšky zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky - Vincentky. Vtedy pocítil volanie k rehoľnému životu. Neskôr o pobyte v nemocnici v Levoči povedal: "Tu ma našla milosť Božia, takže po mesiaci vrátil som sa nie tak na tele, ako na duši úplne zdravý, so silným predsavzatím."
Po vysviacke za kňaza pôsobil medzi vysokoškolákmi na internáte Svoradov v Bratislave a v roku 1942 bol vymenovaný za direktora česko-slovenskej provincie dcér kresťanskej lásky. V roku 1945 ponúkol svoj život fašistom na výmenu za životy na smrť odsúdených dvadsiatich dedinčanov Belušských Slatín, ale vrahovia to neprijali.
Hutyra vylúčil z katolíckeho internátu Svoradov neskoršieho komunistického prezidenta Gustáva Husáka ako študenta za ateistické zmýšľanie a marxistického ducha. Ján Hutyra bol odsúdený komunistami na väzenské týranie dvakrát. V roku 1948 a potom na desať rokov v roku 1958. Z väzenia ho prepustili v roku 1965. Tajne ďalej viedol Vincentky až do smrti 20. februára v roku 1978.
Napriek neľahkému osudu nikdy nestrácal zmysel pre humor. Často prichádzal na nečakané návštevy sestier a nikdy sa nesťažoval na týranie vo väzení, keď mu dozorcovia naschvál narúšali biorytmus, takže aj na slobode už nemohol v noci pokojne spať. V ráde však aj tak vytváral priam rodinnú pohodu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára