Svätí na každý deň - 16. február: Onezim

16. február

Onezim

Aj dnes ako kedysi, sú otroci. Nemajú na čele vypálený znak, ale slúžia slepo svojim závislostiam, či často prinútení násilím slúžia zlu. Onezim bol skutočným otrokom, ktorý ušiel do Ríma, kde vyhľadal väzneného apoštola Pavla. Ten mu povedal, že pozná Pána, ktorý ho vyslobodí z otroctva.

Onezim spoznal Ježiša Krista vďaka apoštolskému kniežaťu svätému Pavlovi, ktorý ho pokrstil. Onezimovi hrozilo, že mu Rimania na čelo vypália písmeno F. To znamenalo skratku latinského slova fugitivus - teda zbeh. Onezim ušiel svojmu otrokárovi. Preto apoštol Pavol riskoval, lebo ako rímsky občan bol povinný zbeha oznámiť. Inak sa dostal na jeho úroveň a vydal sa právu rímskych úradov, aby ho za to odsúdili rovnako ako otroka. Onezim prosil Pavla o pomoc slovami: "Keby som mal niekoho, kto by ma vykúpil!"

Onezim hovoril o vykúpení z otroctva tela, ale aj duše. Preto mu Pavol povedal: "Ja som chudobný, ale viem o Pánovi, ktorý je bohatý a mohol by vykúpiť celý svet."

A tak Onezima pokrstil. Potom mu nakázal, že sa musí vrátiť k svojmu pánovi Filemonovi do Kolos, odkiaľ Onezim ušiel. Apoštol Pavol napísal Filemonovi list, ktorý je dnes súčasťou Nového zákona a je Pavlovým najkratším listom. V ňom Onezima, ktorého meno znamená v gréčtine užitočný, bráni pred Filemonovými výčitkami slovami: "Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne." Pavol napísal: "Poslal som ti ho naspäť, jeho, to jest moje srdce."

Práve tento titul - moje srdce - sa v Onezimovom osude naplno prejavilo. Svätý apoštol totiž Onezima neskôr vysvätil za diakona a nakoniec sa z bývalého otroka stál známy biskup v Efeze. V roku 107 Onezima odsúdili v Ríme na smrť ukameňovaním, takže naplnil svoj život mučeníckou smrťou ako svätý Pavol.

Filemon na Pavlov list odpovedal tak, ako si apoštol prial - dal otrokovi Onezimovi slobodu a poslal ho naspäť do Ríma k apoštolovi Pavlovi. Tu sa Onezim vyznamenal ako vynikajúci kresťan. Apoštol po ňom poslal svoj list Kolosanom a vysvätil Onezima za biskupa. Tak sa naplnili v plnej miere slová apoštola Pavla adresované v liste Filemonovi do Kolos, keď prosil o oslobodenie Onezima z pút otroctva, hoci Onezim porušil práva otrokára, ktorému ušiel: "Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy. Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne - a o čo viac tebe - i podľa tela aj v Pánovi. Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj. Ja, Pavol - píšem vlastnou rukou -, ja to zaplatím, aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého."

Preto napísal Filemonovi, že dlhuje apoštolovi seba samého, lebo Pavol ho pokrstil, keď bol v Kolosách a to bol aj dôvod, prečo Onezim, keď ušiel od Filemona z otroctva, vyhľadal v Ríme väzneného Pavla. Vedel, že ide za priateľom svojho pána, lebo apoštola poznal ako dobrého človeka. Hľadal toho, kto ho vyslobodí a vďaka svätému Pavlovi ho v Kristovi našiel. Onezimov osud môže byť príkladom, že v Kristovi máme Osloboditeľa z otroctva našich hriechov.