7. február
Ján de Britto
Mladý Portugalec Ján de Britto sa sto rokov potom ako Xaverský v Indii zomrel neďaleko brehov Číny, vybral po jeho stopách a dnes je pochovaný spolu s ním v indickom meste Goa.
Cesta Jána de Britto nebola priamočiara. Narodil sa v roku 1647 v Lisabone v rodine portugalského gubernátora a miestodržiteľa Brazílie. Otec mu zomrel, keď mal štyri roky. Dostal najvyššiu šľachtickú výchovu a stal sa čestným pážaťom budúceho portugalského kráľa Pedra II.
Kráľ Ján IV. nesúhlasil, aby Ján de Britto vstúpil k Jezuitom a dal sa po stopách Xaverského na misiu do Indie. Proti bola aj Jánova matka, hoci ona sama zasvätila synov život Xaverskému. Tohto veľkého svätca prosila v kostole v modlitbách, aby orodoval za život jej syna. Ján vo veku dvanástich rokov dostal tuberkulózu. Tá sa v drvivej väčšine prípadov končila smrťou. Po zázračnom uzdravení Jána de Britta už matka nechcela sľub daný v modlitbe Xaverskému splniť. Naplnil ho Ján, ktorý napriek vôli kráľa aj matky, odcestoval do Indie a vstúpil do služby Bohu medzi najdivokejšími indickými kmeňmi.
Jánovi sa darilo tak ako Xaverskému. Obetoval sa službe ľudu Maravy, čo bola krajina v Indii, do ktorej kresťanstvo nepreniklo. Pokrstil tu desaťtisíce ľudí. Podľa viacerých svedkov pri jeho blahorečení, krstil za svojho života toľkých pohanov, že už nevládal držať ruky, nuž mu ich museli podopierať.
Čím si získal Ján de Britto srdcia aj najdivokejších indických kmeňov? Opakoval storočný príklad Xaverského. Neutiekal sa medzi múry chrámov, ale stál v prvej línii boja, kde šlo o človeka. Spravoval územie trikrát väčšie ako Slovensko plné jedovatých hadov, divých šeliem a miestnych šamanov, šintoistov, ktorí sa rozhodli, že Jána zabijú. Keď vypukla epidémia kiahní, osobne ošetroval veriacich, aj neveriacich tak obetavo, že zapaľoval svet presne tak, ako sa to pred ním darilo Xaverskému.
Nad jeho životom sa sťahovali mraky. Najprv ho uväznil prvý minister štátu Marava, ktorý ho trýznil, ale Ján dosiahol oslobodenie priamo od kráľa. Potom odcestoval domov. Navštívil Lisabon, lebo bol menovaný za prokurátora celej misie v Indii. Stretol sa s matkou, od ktorej ušiel bez rozlúčky.
Druhý príchod do Indie už nebol šťastný. Síce jeho úhlavný nepriateľ prvý minister Maravy bol mŕtvy, ale pohanský kráľ sa netešil z Jánovej prítomnosti. Pokračoval v misionárskom diele, až ho vládca Maravy vyhostil s tajným príkazom, aby Jána na hraniciach zavraždil kráľov brat. Ján musel prejsť v zúboženom stave peši cez rozsiahle územia, pričom mu z chodidiel tiekla krv. Neustále sa usmieval a každému sa milo prihováral.
Pohania, ktorí ho stretávali, sa mu snažili pomôcť, takú úctu v každom vzbudzoval. To bol dôvod, prečo ho dal kráľ tajne zavraždiť. Vládcov brat svätca zatkol. Dovolil mu napísať poslednú správu predstaveným misie, ktorá znela: "Trpieť je slávou. Vojaci sa mi dívajú na papier, preto nejdem písať obšírnejšie. S Bohom, moji otcovia!"
Na to mu sťali hlavu. Jeho mŕtvolu odmietli vydať kresťanom, ale nakoniec sa dostala do rúk veriacich, ktorí právom Jána de Britto pochovali vedľa hrobu svätého Františka Xaverského v meste Goa.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára