2. február
Obetovanie Pána
Obetovanie Pána bol do Druhého vatikánskeho koncilu sviatok Božej Matky pod názvom Očisťovanie Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona sa po pôrode syna musela žena očisťovať 40 a po pôrode dievčaťa až 80 dní.
Čas očisťovania pripomínal židom, že každý Adamov potomok sa narodí poškvrnený dedičným hriechom. Druhý vatikánsky koncil zaviedol pamiatku Obetovania Pána tak, ako sa slávila do siedmeho storočia. Očisťovanie Panny Márie ako aj obetovanie jej Syna Ježiša opisuje Lukášove evanjelium: "Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi."
Prvorodení boli obetovaní Bohu ako pamiatka na vyvedenie židov z Egypta. Keď faraón odmietal prepustiť židov, cez Egypt prešiel anjel smrti, ktorý zahubil všetko prvorodené, okrem židovských rodín, v ktorých na Mojžišov pokyn natreli vejare dverí baránkovou krvou. Zomrel aj faraónov syn. Odvtedy v židovskom národe platí, že všetko prvorodené z ľudí patrí Bohu.
Pri obetovaní prvorodených chlapcov v chráme museli otcovia vykúpiť synov chrámovými peniazmi. Tie sa dali kúpiť od peňazomencov, ktorí ich predávali za platiace peniaze. Bežnými peniazmi sa prvorodení nesmeli vykupovať. Židia by to brali ako potupu, lebo by sa tak uznalo panstvo rímskeho cisára nad Božím chrámom. Na to boli peňazomenci, ktorí často okrádali veriacich. Preto ich Ježiš vyhnal z chrámu ako podvodníkov.
Pri obetovaní Ježiša a predtým, ako svätý Jozef zaplatil zaňho výkupné, im zahatal cestu muž. Evanjelista Lukáš napísal: "V Jeruzaleme žil Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, vzal ho aj on do náručia a velebil Boha slovami: Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu."
Preto sa dnes svätia voskové sviece nazývané hromničky. Podľa Simeonových slov je Ježiš "svetlo na osvietenie pohanov" a ľudia zapaľovali hromničky pri hromobití, pričom prosili Boha, aby od nich odvrátil údery hromu.
Keďže Panna Mária bola uchránená od dedičného hriechu, nemusela sa ani od pôrodu očisťovať, hoci tak urobila, aby bol dodržaný zákon. Tento deň patrí do životopisu Ježiša a tak bol ustanovený namiesto sviatku očisťovania sviatok Obetovania Pána. Je to aj Mariánsky sviatok, veď Simeon vrátil Ježiša Márii s týmito slovami: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc."
Simeon predpovedal Panne Márii trápenie pri smrti, ale aj radosť pri zmŕtvychvstaní Krista. Svätý Lukáš v evanjeliu dodal: "Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema."
Tento sviatok nám môže pripomenúť, že ak Panna Mária, ktorá nemala dedičný hriech, dodržala zákon a obetovala svojho Syna Bohu, aj my máme dodržiavať Boží zákon o to viac, že my sme sa s dedičným hriechom narodili. A naostatok spomeňme aj to, že týmito slovami Simeona sa modlia kňazi predtým, než idú večer spať: "Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára