14. február
Teofán Venárd
Každého kresťana môžu nadchnúť príbehy obety misionárov v ťažkých podmienkach v cudzích exotických krajinách. Taký je aj životný príbeh Teofána Venárda, ktorý sa pripomíname v dnešný deň. Už ako malého chlapca ho dojal príbeh zavraždených misionárov vo Vietname. Známe sú jeho slová, ktoré povedal ako dieťa, keď si prečítal umučenie siedmich Francúzov v tejto ázijskej krajine: "Aj ja chcem ísť do Tonkingu! Aj ja chcem byť mučeníkom!"
A táto túžba sa mu do bodky splnila. Po vysviacke za kňaza, ktorú absolvoval Teofán Vénard vo veku dvadsaťdva rokov, vstúpil do Spoločnosti svetských kňazov pre zámorské misie v Paríži. Jeho sen odísť do Vietnamu ho neopúšťal.
Problém zahraničných misií bol v tom, že svetská moc kazila prácu misionárom. Snažila sa totiž priamo, či nepriamo priživovať na spásonosnom diele Cirkvi. Tak vznikali veľké nepriateľstvá proti kresťanom. To bol aj prípad Vietnamu, kde bola inak z misionárskeho hľadiska dobrá pôda na šírenie kresťanstva, ale vietnamska šľachta považovala misionárov za vyslancov cudzej moci. Preto každý misionár bol pre nich nepriateľom.
Vietnamský cisár podľahol huckaniu mandarínov. Dva dni predtým, ako sa Teofán Vénard stal kňazom, cisár vydal 3. marca v roku 1851 príkaz, že každý európsky kňaz má byť zavraždený krutým spôsobom rozťatím na polovicu. Ich majetok mal byť skonfiškovaný rovnako, ako aj majetok toho, kto by ich u seba ukrýval. A tento majetok mal navyše pripadnúť udavačovi ešte aj so štedrou finančnou odmenou. A tak vo Vietname začali krvavé jatky. Pol roka na to 23. februára 1851 nasadol Tefán Vénard na loď do Hong Kongu a vo februári 1854 dostal od svojho predstaveného príkaz, ktorý znel: "Vám pán Vénard, je zverená perla Tonkingu."
Túžba z detstva sa naplnila. Vybral sa do Vietnamu cez Makao vďaka čínskym pašerákom, ktorí ho tam dopravili tajne v člne. Za zázračne krátky čas sa Vénard naučil reč a stal sa pomocníkom biskupa spravujúceho misie v Západnom Tonkingu. Získal si dôveru obyvateľov nielen vďaka mladosti, ale najmä veselosti a radosti, s akou vykonával misionárske poslanie. Dostal do správy vlastnú cirkevnú obec s dvanástimi tisícmi veriacich v horskej oblasti džungle, kde mal po ruke siedmich miestnych kňazov.
Túto oblasť začali kontrolovať vládne vojská. Vénard sa skrýval v horách na samotách, aby prežil a mohol ďalej viesť veriacich. V novembri 1860 ho chytili a odvliekli do Hanoja, kde ho odsúdili na smrť. Držali ho ako nebezpečné zviera v klietke, z ktorej stihol do vlasti napísať ešte jedenásť listov. Vo februári v roku 1861 ho vo veku nedožitých tridsaťdva rokov popravili. Cestou na popravisko Teofán Vénard spieval Magnificat, potom ho na brehu Červenej rieky sťali. Jeho telo je od roku 1865 v kaplnke mučeníkov v misijnom seminári v Paríži, kým hlava zostala v Tonkingu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára