12. február
Benedikt Anianský
Svätý Beňadik nad Hronom získal meno od svätého Benedikta. Dnes si pripomíname jeho menovca - svätého Benedikta Anianského, ktorý urobil veľa dobrého pre pokračovanie Benediktínskej rehole. Pritom Benedikt Anianský, ktorý sa narodil v roku 750 v južnom Francúzsku, túžil založiť vlastnú reholu.
Dôvod tejto jeho snahy bol prostý, ale presne v súlade s učením svätého Benedikta, ktorý zomrel v roku 547. Benedikt Anianský totiž chcel prísnejšiu disciplínu pre mníchov, než aká vládla v tom čase dvesto rokov po smrti zakladateľa Benediktínov.
Benedikt Anianský začal na tom istom mieste, ako pôvodný zakladateľ rehole svätý Benedikt v Taliansku. A tak nečudo, že nakoniec Benedikt Anianský nezaložil novú reholu, ale obnovil a znovuzreformoval pôvodné dielo svätého Benedikta. Zachoval pôvodné učenie svätého Benedikta a znova ho obnovil.
Pre Benedktínsku reholu platí, že chudoba a disciplína sú najvernejšími priateľmi bratov. V benediktínskom kláštore študoval aj svätý Tomáš Akvinský v 13. storočí. A táto výchova ho zrejme dostala pod krídla ešte chudobnejšieho Dominikánskeho rádu, lebo Benediktíni ustúpili od prísnej chudoby. Opisovali knihy a zachovávali kultúrne pamiatky, čo bez prostriedkov nejde. Benediktíni takto uchovali kultúrne dedičstvo ľudstva.
Bez takých skvelých duchov, k akým patril aj svätý Benedikt Anianský by tento rád nepretrval storočia až do súčasnosti. V Slovensku okrem Beňadiku nad Hronom boli benediktínske kláštory aj v Bratislave, v Nitre, či v Trnave.
Benedikt Anianský bol pôvodne synom grófa, ktorý ho vychovával pre vojenskú službu. Z výchovy sa Benediktovi Anianskému hodila len disciplína, inak nič. Dvadsaťštyriročný vstúpil do kláštora, z ktorého po piatich rokoch odišiel a rozhodol sa po pustovníctve založiť nové bratstvo s vyššou disciplínou.
Na začiatku prišlo k nemu viacero žiakov ochotných podriadiť sa askéze. Nakoniec zostal sám. Vtedy pochopil, že ak chce dosiahnuť duchovnú obnovu, musí postupovať ako svätý Benedikt. Teda nájsť spôsob, akým mníchov láskavým slovom priviesť k väčšej disciplíne. Tieto zásluhy ocenili viacerí panovníci. Od cisára Karola Veľkého, cez Ľudovíta Pobožného si Benedikt Anianský získal úctu reformami kláštorov vo Francúzsku, čím ho poveril cisár Ľudovít. Aby ho mal pri sebe, dal vybudovať nový kláštor len šesť kilometrov od svojho sídla, dnešný Kornelimünster, kde sa konalo generálne zhromaždenie benediktínov s cieľom zjednotiť všetky kláštory ríše pod jedno vedenie.
Tu Benedikt Anianský predložil a vysvetlil všetky ním navrhované rehoľné pravidlá zhrnuté do 75 kapitol, ktoré boli prijaté ako prvý generálny zákonník pôvodnej rehole svätého Benedikta z Monte Cassina. Zároveň presadil potrebu písomných pravidiel pre všetky cirkevné osoby, ktoré boli odvtedy povinné ohlasovať Božie slovo.
Čiže hľadal a znovuobnovoval pôvodné povinnosti apoštolov, aby sa viera nestala odtrhnutým svetom mimo spoločnosti. To je zmysel jeho pamiatky potom, ako zomrel 11. februára v roku 821 vo veku sedemdesiatjeden rokov. Benedikt znamená po slovensky požehnaný a také je aj jeho dielo.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára