28. február
Roman
Dnes si pripomíname pamiatku starodávneho svätého Romana, ktorý sa narodil v roku 390 v dnešnom Francúzsku. Mal brata Lupicana, ktorý potom, ako ovdovel, vyhľadal Romana. Ten už bol slávnym pustovníkom žijúcim v lese v zhoblenej drevenici.
Dvaja bratia začali spolu žiť. Mali rovnakých rodičov, rovnakú výchovu a predsa ako tie dva stromy, ktoré spolu zasadili, každý bol iný. Roman bol miernej povahy, naopak Lupican bol výbušný. Nezhodli sa, nuž si povedali, že na vine je miesto, na ktorom žijú. Nechceli si priznať zlyhanie. Veď boli bratia.
Jeden síce poznal rodinný život so ženou, a druhý bol naopak dlhodobo len pustovníkom, ale nemysleli si, že môžu ako bratia mať až tak veľa odlišného. Ani dnes to nie je iné. Ak sú niekde súrodenci spolu, neznamená to, že sa musia jeden na druhého podobať.
Lucian chcel žiť s bratom Romanom, ktorý dosiahol dokonalosť v rozjímaní k Bohu a v skromnom živote. Ich rodičia boli veľmi chudobní. Roman potom ako opustil rodičovský dom, šiel za hlasom srdca. Vyhľadal svätého Sabinu v Lyone a od neho získal pravidlá, ako viesť pustovnícky život.
Začal v Jurských horách, kde sa v samote modlieval, rozjímal o živote a smrti Krista. Cez deň pracoval na políčku pri chatrči, aby nebol nikomu na obtiaž a spieval si žalmy. S príchodom brata Luciana sa jeho pohoda skončila. Výbušný Lucian túžil po živote, aký viedol jeho brat, ale nemal dostatok trpezlivosti. Bolo od začiatku jasné, že spolu nevydržia. Rozhodli sa odísť z Jurských hôr a hľadať nové pustovnícke miesto.
Cestou prenocovali v chalupe u chudobnej vdovy. Tej povedali, čo hľadajú. Vdova ich pokarhala. Chyba nebola v pustovni v Jurských horách, ale v nich. Bratia sa zahanbili a vrátili sa do Jurských hôr. Teraz ich už odhodlanie neopustilo a za krátky čas sa niesol po Francúzsku chýr, že tu žijú dvaja svätci.
Onedlho ich začali vyhľadávať ľudia. Mnohí sa k nim chceli pridať. Bratia teda postavili na jednej strane, aj na druhej strane hory dva kláštory. V jednom bol predstavený Roman, ktorého svätý Hilár po preskúmaní jeho učenia vysvätil za kňaza. V druhom kláštore bol opátom jeho brat Lucian, a založili aj kláštor pre ženy.
Roman sa stal terčom kritiky, že nie je na rehoľníkov dosť prísny. Iba k sebe pristupoval s tvrdou disciplínou, nad inými privieral oči. Brat Lucian prišiel na istý čas spravovať kláštor Romana, aby zvýšil v ráde disciplínu. Roman sa bránil slovami: "Mnohí začali rehoľný život horlivo a potom sa stali vlažnými a ľahostajnými. Iní začali rehoľný život ľahostajne a dosiahli vysoký stupeň mravnej dokonalosti."
Roman vedel, že každé násilie sa raz obráti proti tomu, kto násilie robí. Bojoval len láskou k blížnemu, preto sa stal svätcom. Jeho kláštor sa zmenil na známe francúzske condatské opátstvo a na kláštor svätého Klaudia. V kláštore oveľa neskôr besanconský biskup a svätec Klaudius žil, aj zomrel. Založil ho pustovník žijúci v štvrtom storočí svätý Roman. Ten, ktorý sa snažil získať ľudí k viere a službe Bohu príkladom, nie násilím drezúrou a železnou disciplínou. Zomrel 28. februára v roku 464 vo veku nedožitých sedemdesiatichštyroch rokov. Jeho brat Lucian ešte žil a po bratovi prevzal správu všetkých troch nimi založených kláštorov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára