Svätí na každý deň - 5. február: Agáta

5. február

Agáta

    Dlhé storočia je príkladom lásky človeka k Bohu osud svätej Agáty. Meno svätice je zapísané od 5. storočia medzi menami svätcov, ktorých vzýva kňaz vo svätej omši po pozdvihovaní.
    Agáta bola umučená 5. februára asi v roku 251, teda ešte pred časom, kedy bolo kresťanstvo oficiálne uznané cisárom Konštantínom Veľkým ako slobodné. Agáta je vzorom tým, ktorí nie sú ochotní zradiť vieru, hoci to dnes už, našťastie, od nás nik nechce.
    Pri pripomínaní jej pamiatky si uvedomujeme, aká je nám drahá viera. Ako pre ňu zomierali mnohí svätí a iste aj dnes by sme v rozbúrenom svete našli príklady, ktoré hovoria o najvyššej obete života za vieru. Medzi prvými sa v kresťanstve takto odovzdala svätá Agáta, ktorej ostatky uchovávajú ako vzácnu relikviu v Catanii na Sicílii. Z Agátinej silnej vôli môžu ako z príkladu čerpať dnes mnohé dievčatá a ženy, ktoré sa chcú udržať mravne čisté. Jej obeta je neustále zdrojom poučenia.
    Pochádzala zo zámožnej rodiny a bola podľa dochovaných údajov veľmi pekná. Jej rodičia ju vychovali v kresťanskom duchu. Agáta sa rozhodla zasvätiť život Kristovi. V časoch prenasledovania kresťanov bol tento záväzok Bohu najvyššou obetou. Na Sicíliu prišiel cisárov námestník menom Quintinián, ktorý tak ako iní nápadníci chceli Agátu za ženu. Aj on dostal zápornú odpoveď.
    Ohrdnutý nápadník mal veľkú moc. Agátu odtrhol od rodiny a snažil sa ju prinútiť, aby obetovala pohanským bohom, čo keď odmietla, dal ju do nevestinca, aby ju tam jedna kurtizána priviedla na zlé chodníky. Mesiac musela Agáta stráviť v tomto prostredí, ale žiaden zlý príklad sa na nej neodrazil. Pozerala sa na hriechy s odporom a s modlitbami na perách.
    Nakoniec to nevydržala nehanebná žena, ktorá mala Agátu pokaziť a prišla ju Quintiniánovi vrátiť s tým, že skôr by ohla železo, alebo obmäkčila tvrdý kameň, než by zmenila Agátu. Táto nešťastnica už nedokázala pred Agátinými čistými očami páchať hriechy.
    Cisárov námestník zúril a dopustil sa neodpustiteľného činu, keď rozkázal, aby Agáte kati odrezali prsia, lebo ich aj tak ako panna nikdy nebude potrebovať na dojčenie. Rany Agáte nesmel nik ošetriť a odniesli ju späť do väzenia.
    Podľa legendy sa Agáte v noci zjavil svätý Peter, ktorý jej strašné rany na hrudi do rána zahojil. Potom ju naťahovali na škripci a váľali po črepinách, aj po žeravom uhlí. Týrali ju strašným spôsobom trhaním mäsa z tela, na čo už Agáta od vyčerpania z múk zomrela. Odvtedy je vzorom čnosti a mravnosti pre veriacich, u ktorých sa jej pamiatka právom teší veľkej úcte.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)