19. február
Konrád
Nikto si nemôže byť na Zemi ničím istý, lebo ako vraví slovenské príslovie - všetko do času, Boh naveky. Spoznal to aj svätec, ktorého pamiatku si dnes pripomíname - svätý Konrád.
Od narodenia v roku 1290 žil tak, ako aj dnes žijú mnohí z tých, o ktorých hovoríme, že sa narodili so zlatou lyžičkou v ústach. Narodil sa v šľachtickej rodine a jeho telo nepoznalo žiadne odriekanie. Konrád si bol až príliš istý osudom. Celý život bol dlhý rad šťastných udalostí skladajúcich sa zo samých radostí a veselostí.
Aj boháči majú starosti. Tento príbeh je toho dôkazom. Konrád pochádzal zo severu Talianska a obľuboval poľovačky. Raz šiel na lov, ale nevedel nikde nájsť zver. Popudený márnomyseľnosťou, že ako bohatý šľachtic mohol všetko, podpálil pár haluzí, aby dymom vyhnal zvieratá z úkrytov. Lenže oheň vietor rozfúkal a o chvíľu horel celý les. Konrád pred plameňmi ušiel domov.
Obyvatelia jeho rodnej Piacenzy začali vyšetrovanie, kto úmyseľne zapálil les. Obvinili chudáka, ktorý si v ňom chystal raždie na zimu a keď ho natiahli na škripec, v bolestiach mučiarne sa priznal. Odsúdili ho na smrť. Konrád sa trápil výčitkami svedomia, ktoré dovtedy nikdy nezažil. Tento boj vyhral. Šiel na súd a vyznal vinu. Chudáka oslobodili a Konrád sa zaviazal splatiť celú škodu. Prišiel takmer o polovicu majetku. Ale to už jeho priznanie zapálilo v Konrádovi celú novú reťaz udalostí.
Začal rozmýšľať nad dovtedajším životom, na čo mu bol dobrý prepych a luxus, keď ho takmer priviedol k zločinu? Poradil sa s manželkou, ktorá s ním súhlasila, ako ďalej má naložiť s ich životmi. Ona sa vybrala do kláštora svätej Kláry a Konrád požiadal o prijatie do rádu svätého Františka. Zvyšok majetku, ktorý im zostal po vyplatení dlžôb za požiar, rozdali chudobným.
Konrád žil pustovníckym životom v spojení iba s Bohom a vlastným vnútrom. Nastúpil prísnu cestu pokánia. Lenže vychovaný bol v luxuse. Jeho telo bolo zvyknuté len na vyberané jedlá a nie na korienky z lesa. Mal chuť na rôzne požívačné rozkoše a zrazu sa mu stala domovom iba kamenná jaskyňa. Ten prechod bol príliš rýchly a ťažký. Konrád dospel k svojmu obráteniu od hmotárskeho života k životu duchovnému vo svojich dvadsiatichpiatich rokov, kedy sa zriekol sveta.
Zomrel ako šesťdesiatjeden ročný 19. februára v roku 1351 v chýre svätosti. Dokázal v sebe pokoriť všetku pýchu, k akej bol od narodenia vedený. Spútal vlastné žiadosti tela a ducha, lebo prišiel na to, že tieto žiadosti často človeka privedú k ťažkým hriechom. Konrád dokázal, že sa s pomocou Božou dá nad nimi zvíťaziť.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára