6. február
Pavol Miki a spoločníci
V tento deň si pripomíname až dvadsiatichšiestich svätých. Všetci boli naraz umučení. Stalo sa tak 5. februára 1597 v japonskom meste, ktoré pozná dnes hádam každý - v Nagasaki.
Tu na svätom vŕšku, ako volajú miesto popravy, ukrižovali naraz dvadsaťšesť ľudí. Medzi nimi boli štyria františkáni zo Španielska, dvaja františkáni z indického ostrova Bazain, a zvyšní traja jezuiti boli Japonci rovnako, ako aj ďalších sedemnásť veriacich.
Dnešný deň je sviatok svätého Pavla Mikiho a spoločníkov. Pavol Miki bol totiž Japonec a zároveň Jezuita. Narodil sa v roku 1554 a mal v čase ukrižovania štyridsaťtri rokov. Spolu s ním boli ukrižované aj tri deti. Jedenásťročný Ľudovít, trinásťročný Anton a štrnásťročný Tomáš, ktorého ukrižovali spolu s jeho otcom.
Chlapci šli na popravisko prví a spievali žalmy. Najmladší Ľudovít pred ukrižovaním pobozkal vlastný kríž. Z kríža prehovoril Pavol Miki, ktorý povedal: "Jediný dôvod, prečo ma idú zabiť, je, že som vyučoval Kristovu náuku. Ďakujem Bohu, že za toto zomieram. Proste Krista, aby vám pomohol byť šťastnejšími. Ja poslúcham Krista. Podľa jeho príkladu odpúšťam prenasledovateľom. Prosím Boha, aby sa nad všetkými zmiloval, a dúfam, že moja krv spŕchne na mojich spolurodákov ako úrodný dážď."
Tieto slová Pavla Mikiho sa naplnili. Odrazu bolo v Japonsku za dvadsať rokov tristotisíc kresťanov. Japonci začali obdivovať vieru, v ktorej šli deti na smrť so spevom na perách a s radosťou v srdciach.
Obeta dvadsiatichšiestich umučených z Nagasaki mala byť zničená štátnou mocou, ktorá začala nové prenasledovanie kresťanov v roku 1617 zamerané na vypovedanie misionárov a zničenie Cirkvi v Japonsku. Až v roku 1860, teda po vyše dvoch storočiach smeli prísť do Japonska misionári, ktorí s prekvapením zistili, že v Nagasaki a jeho okolí žijú stále kresťania, ktorí dedili vieru svojich otcov aj bez spojenia s Cirkvou, čo je v kresťanských dejinách ojedinelý jav.
Ukázalo sa, že kresťanstvo, ktoré priniesol do Japonska svätý František Xaverský v roku 1549, ani nie do päťdesiatich rokov našlo takých odvážnych svätcov, akými boli ukrižovaní dvadsiatišiesti v meste Nagasaki. Ako šli s piesňou na perách na smrť, tak aj zomierali na krížoch. Spievali na pokyn pátra Petra Baptistu Te Deum laudamus - teda Teba, Bože, chválime a traja chlapci zasa žalm Chváľte, deti, Pána.
Dôvody krutej popravy, keď ukrižovaných na krížoch zabili prepichnutím kopijou a nechali na svätom vŕšku v Nagasaki dva mesiace na výstrahu visieť, bola politika štátu. Japonsko zažilo štátny prevrat, pri ktorom sa dostal k moci vodca Taikosama, ktorý cisárovi ponechal len čestné práva a on prevzal výkonnú moc. Cisár dovtedy nebránil prenikaniu kresťanstva na ostrov. Taikosama sa však kresťanov bál. Tento strach v ňom podporovali európski obchodníci z Holandska a Anglicka, ktorí boli protestantmi. Podpichovali nového vládcu Japonska, ktorý mal sedliacky pôvod, proti katolíckym Španielom.
Tak došlo ku krutému prenasledovaniu kresťanov v Nagasaki. V meste, ktoré sa do svetových dejín zapísalo inou masakrou. Tou, ktorá sa odohrala 9. augusta 1945, keď na Nagasaki Američania hodili atómovú bombu. Pamiatka na dvadsiatichšiestich mučeníkov známych ako Pavol Miki a spoločníci z Nagasaki, sa dnes v Japonsku teší veľkej úcte.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára