3. február
Katarína de Ricci a Blažej
Pre svätú Katarínu de Ricci sa stala viera zmyslom života už v jej detstve. Narodila sa vo Florencii v roku 1523 v šľachtickej rodine. Ako päťročnej jej zomrela mama. Citovú náhradu našla v Božej Matke a u Krista.
Na výchovu si ju vzala jej teta, ktorá bola opátka benediktínskeho kláštora. Darmo neskôr chcel otec, aby sa Katarína vydala. Nemala ešte dvanásť rokov, keď sa rozhodla pre rehoľný život a na to dlhodobo ochorela.
Jej spolusestry nechápali sväté vytrženia na nemocničnej posteli, keď utrpenie choroby obetovala Bohu. Kataríne de Ricci nechceli dovoliť zložiť sľuby. Prosila, plakala a modlila sa tak vrúcne, až sa sestry zahanbili, kde sa berie v chorom dievčati toľko sily. Povolili jej zloženie sľubov, keď mala trinásť rokov. Možno si mysleli, že dievčatko už nebude dlho na svete. U Kataríny boli choroby akoby len na to, aby na jej útlom tele Boh demonštroval svoju lásku. Zázračne sa uzdravila z jednej noci do druhého dňa z 22. na 23. mája v roku 1540 na výročie smrti Savonarolu - svätého dominikánskeho mnícha z Florencie.
Potom u Kataríny nastal čas zjavení. Tie oznamovala nadriadeným a tí začali chápať, že je obdarená darmi z nebies. V jej dvadsiatich rokoch sa stal nový zázrak utrpenia a uzdravenia, ktorý sa pravidelne opakoval každý týždeň. Začalo sa to vo februári v roku 1542, keď Katarína silne rozjímala nad Kristovým utrpením a upadla do vytrženia. Odvtedy dvanásť rokov každý týždeň od štvrtkového poludnia až do šestnástej hodiny piatka prežívala Kristove bolesti na Kalvárii, čo bolo aj vidieť. Zakaždým bola znova stigmatizovaná novými Kristovými ranami. Buď ich mala na rukách, alebo na nohách, či na hlave od tŕňovej koruny. Potom tieto znaky zmizli, a objavili sa opäť o týždeň.
Do mestečka Prato, kde bola v kláštore, sa hrnuli zástupy zvedavcov. Katarína prosila sestry, aby sa za ňu modlili a po dvanástich rokoch sa jej stigmy viac neukázali. Katarína získala aj ďalšie nebeské dary, keď túžila poznať svätého Filipa Neriho, ktorý bol kňazom v Ríme a spolu si písali. Ani jeden nemohol opustiť miesta, kde vykonávali službu Bohu. Vtedy sa Katarína zjavila Nerimu a ďalším piatim svedkom, ktorí potvrdili jej duchovný prenos z Prata do Ríma. Tento úkaz sa volá bilokácia, teda bola naraz na dvoch rozličných miestach ďaleko od seba vzdialených.
Nemala ani tridsať rokov, keď bola prvýkrát zvolená za priorku rádu. Celý život rozjímala o Kristovom utrpení. Ospievala ho vo veršovanom diele v Speve Utrpenia a s ním aj zomrela ako šesťdesiatosem ročná 2. februára v roku 1590.
Na 3. február pripadá sviatok svätého Blažeja - biskupa z Arménska, ktorý bol umučený v 4. storočí. O jeho živote sa dozvedáme iba z legiend, v ktorých sa zhodne hovorí, že Blažej zachránil život chlapcovi, ktorému uviazla v hrdle rybia kosť. Požehnal ho a chlapec nezomrel.
Odvtedy sa šíri jeho úcta po svete a vždy 3. februára kňazi udeľujú požehnanie svätého Blažeja, keď sa dve hromničné sviečky zviažu do podoby ondrejského kríža a priložia sa na hrdlo veriaceho so slovami kňaza: "Na príhovor svätého Blažeja nech ťa Pán chráni od každého zla a nech ťa žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Amen."
Množstvo veriacich za stáročia prišlo na to, ako toto požehnanie pomáha pri liečení chorôb hrdla. Nečudo, že svätý Blažej patrí k štrnástim svätcom známym ako pomocníci v núdzi.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára