15. február
Natalis Pinot
Predstavte si popravisko postavené v Božom chráme. Na mieste oltára je pritom kôš na odťatú hlavu. To nie je vymyslený krvavý filmový gýč, to je pravda o krátkom a krásnom živote Natalisa Pinota.
Popravili ho vo februári v roku 1794 v chráme svätého Petra vo francúzskom meste Angers, v ktorom sa štyridsaťšesť rokov predtým v roku 1747 narodil. V chráme svätého Petra v Ríme pápež Pinota vyhlásil v roku 1926 za blahoslaveného.
Je priam neuveriteľné, že tento skromný kňaz kráčal na popravu oblečený v omšovom rúchu. Kati sa ho totiž posmešne pýtali, či ho majú priviesť na popravisko v omšovom oblečení a on nadšene súhlasil, veď bol sťatý na oltári! Urobili tak vynálezom revolucionárov veľkej revolúcie z roku 1791 gilotínou. Revolucionári utopili v krvi nevinných obetí všetky krásne ideály o slobode, rovnosti, demokracii a bratstve.
Natalis Pinot sa stal jednou z mnohých obetí. Šiel na smrť dobrovoľne. Odmietol opustiť svoje ovečky, hoci ho súd vypovedal z kraja, kde sa narodil. Namiesto do vyhnanstva, sa potajomky vrátil k svojim veriacim. Pristihli ho v pustom dome pri tom, ako sa pripravuje na omšu a odviedli ho v omšovom rúchu na súd a potom aj na popravisko. Natalis Pinot kráčajúci ako odsúdenec na popravu sa v slávnostných šatách niesol hrdo ulicami Angers, kde ho všetci poznali. Tešil sa, že môže pre Boha zniesť najťažšiu skúšku v živote.
Pinot sa narodil ako posledné šestnáste dieťa svojich rodičov. Vstúpil do radov kňazov a z vidieka sa vrátil do rodného mesta Angers po desiatich rokoch kňazskej služby ako kaplán. Potom šiel opäť za farára na vidiek a všade si ho vážili pre obetavú službu chudobným a chorým. Rozdal všetko, čo pri sebe mal. Dokonca mu služobníctvo skrývalo aj bielizeň, aby vôbec mal čo si na druhý deň po stretnutí s bedármi, obliecť.
Verný Bohu v maličkostiach bol verný aj vo veľkých veciach. Revolucionári žiadali cirkevných predstaviteľov, aby prisahali republike v konštitučnej prísahe. Natalis Pinot odpovedal týmito slovami: "Národné zhromaždenie nás odtrhlo od pápeža. Ten je hlavou Cirkvi, ale nie je mu dovolené stýkať sa s veriacimi údmi. Čo by ste povedali, keby ste si zvolili predstaveného a ten by potom nemal práva rokovať ani s najposlednejšími z poddaných? My nesmieme zložiť konštitučnú prísahu, lebo by sme poškodili náboženstvo a boli by sme nehodní duchovného úradu."
Po tejto reči najprv Pinota odsúdili do vyhnanstva. Neopustil však svoje ovečky. Skrýval sa, kým ho o tri roky chytili a odsúdili na smrť. Zlapali ho v noci ako Krista, aby nik z veriacich nevedel, že chytili spravodlivého. Smrť Natalisa Pinota prebudila mnohých revolucionárov k tomu, aby začali uvažovať, čo je to za revolúciu a za ľudské práva, keď iným práva berie.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára