Svätí na každý deň: 12. jún - Ján z Fakunda

12. jún

Ján z Fakunda

    Svätý Ján z Fakunda sa narodil v roku 1430 v Španielsku v bohatej rodine ako prvé zo siedmich detí. Tento fakt Jána v mladosti trápil. Jeho otec mu totiž založil dôchodky z viacerých farností, aby sa už dopredu o dieťa postaral pre jeho budúci život. Ján po tom vôbec netúžil. Peniaze dostávané z farností ho ťažili vo svedomí, preto poprosil biskupa, aby ich mohol zveriť do jeho správy. Nech otec biskup rozhodne, ako s peniazmi naloží. Jánovi sa videlo, že najlepšie by ich bolo rozdeliť medzi chudobných. To už bol na výchove u biskupa, kam ho poslal otec potom, ako zistil, že jeho syn miluje samotu, skromnosť, modlitby a pôsty.
    Biskup Jána z Fakundy vysvätil za kňaza a ponúkol mu miesto kanonika pri kostole svätej Agáty, čo Ján rázne odmietol. Netúžil po značných kanonických prijímoch, a keď biskup zomrel, odišiel do Salamanky.
    V tomto meste strávil zvyšok života. Boli to požehnané roky. Ján najprv chcel v Salamanke len študovať teológiu na uviverzite, ale jeho kázne boli také dôležité, že už zo Salamanky nemohol odísť. V tomto meste vládla nesvornosť, zloba, hašterivosť, závisť, ohováranie - proste všetky zlé vlastnosti, aké aj dnes trápia ľudí.
    Ján z Fakunda objavil v sebe dar dokázať zmieriť aj nezmieriteľné rodiny. Ukázalo sa, že jeho kázne mali veľký vplyv na morálku mesta, ktorého sa stal úradným kazateľom. Miestni ľudia ho začali uctievať ako svätca, ktorý dokázal pomeriť často celé klany horkokrvných Španielov.
    Ján náhle ochorel. Nevedel sa vyzdraviť. Dal sľub, že ak chorobu prežije, zriekne sa sveta a vstúpi do kláštora. Stalo sa a z 33 ročného kňaza sa stal rehoľník. Často zbadáme, čo sme mali, až keď to stratíme. A tak to bolo aj s Jánom z Fakunda. Keď už viac nebol kazateľom mesta, mravy sa znova začali zvrhávať. Ľudia sa začali súdiť a robiť si prieky. Zasa boli povadené celé rodiny. Hrozila priam občianska vojna. Nedalo sa nič robiť.
    Ján z Fakunda opäť prišiel na verejnosť, kam ho poslali sami spolubratia. Lenže to už nemal také ľahké. Mnohí šľchtici sa mu vyhrážali smrťou. Keď to jeden z nich povedal Jánovi do očí, ten mu odpovedal: "Na čo chodím na kazateľnicu? Či preto, aby som ohlasoval pravdu, alebo preto, aby som ľuďom lichotil? Kazateľ musí byť v srdci pripravený, aby pre pravdu bol hotový podstúpiť aj smrť!"
    Raz sa stalo, že si vplyvný vojvoda najal sluhov na Jánovu úkladnú vraždu. Ten sa na atentátnikov tak pozrel, až si sadli od údivu na zem. Priznali sa mu, že ho chceli zavraždiť a odprosovali ho za to.
    Vo veku štyridsaťšesť rokov sa dožil satisfakcie, keď mestskí poslanci podpísali v Salamanke akt trvalej slobody. Na znak toho nazvali v meste jednu ulicu ulicou Svornosti. Svornosť je cnosť, akú by sme aj my každú chvíľu potrebovali. Zdá sa, že zomrel otrávený jednou hriešnicou, ktorá dopredu avizovala, že Ján zomrie. Svätec túto ženu viackrát karhal pre jej nemravný život, čo ona už nedokázala znášať. Keď bolo jasné, že Ján z Fakunda umrie a nieto mu pomoci, svätec sa vytrvalo modlil za nepriateľov. Stalo sa tak v júni v roku 1479, keď mal Ján z Fakunda štyridsaťdeväť rokov.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)