20. jún
Silverius
Svätý Silverius sa v roku 536 stal pápežom, aby zabránil vojne. Bola to pôvodne voľba z rozumu, lebo len voľbou Silveriusa sa dokázali uzmieriť znepriatelené strany. Za krátku chvíľu sa ukázalo, že to bola vôľa prozreteľnosti. Silverius si rýchlo získal všetkých, ktorí sa na jeho zvolenie do najvyššieho cirkevného úradu pozerali pomedzi prsty.
Pápežom sa stal v histórii prvý benediktínsky mních a to ešte za života zakladateľa tohto rádu svätého Benedikta. Silverius mal všetky cnosti členov rádu. Bol milý, skromný, prívetivý a zbožný. Voľbou Silveriusa šlo o to, aby sa zabránilo vojne Východnej ríše so sídlom v Carihrade s Rímom. Preto lós padol na Silveriusa, lebo nebol nikomu ničím zaviazaný, takže mohol udržať mier ako nestranný pápež medzi dvomi spornými stranami. Vo Východnej ríši však neboli s voľbou Silveriusa nadšení. Najmä nie cisár, ktorý nadržiaval bludárom hlásajúcim monofyzitizmus. Ten zaviedol kňaz Eutychus, ktorý hlásal, že v osobe Ježiša Krista neboli ľudská a božská prirodzenosť, ale iba jedna a to božská. Tento blud presadzovala najmä tvrdohlavá cisárovna Teodora, ktorá chcela na pápežský stolec svojho kandidáta Vigilia. Ten zase spätne cisárovnej sľúbil, že len čo sa stane pápežom, vráti do úradov vo Východnej ríši všetkých bludárskych biskupov. Tých totiž stihol z úradov odvolať predchádzajúci pápež pred Silveriusom, ktorý sa volal Agapet.
Po jeho smrti rýchlo zvolili v Ríme Silveriusa, aby sa nevrátil do cirkvi blud zavrhnutý už na cirkevnom sneme v roku 451 v Chalcedóne. Cisárovna si otestovala Silveriusa, keď od neho žiadala spätné uvedenie do funkcie carihradského biskupa, ktorým bol odvolaný bludár. Silverius jej odpísal, že bludára nevymenuje, ale radšej zomrie, ako by tak mal urobiť. Teodora znenávidela pápeža a žiadala vojvodcu Belisara, aby Silveriusa odstránil. On to odmietol urobiť. Jeho manželka sa poznala s cisárovnou, lebo obe pochádzali zo spodiny z verejného domu. Silveriusa ohovorila pred manželom, že chcel vydať Rím nepriateľským Gótom. Pápeža vyhnali z Ríma s tým, že je zosadený a za pápeža neprávoplatne vyhlásili Vigilia. Silverius žil vo vyhnanstve, kde sa dobrovoľne nakoniec vzdal pápežskej hodnosti, aby netrpela celá cirkev a na to o mesiac zomrel v roku 537, čiže bol v úrade pápeža toľko, koľko jeho predchodca - iba jeden rok.
Zomrel vo vyhnanstve na ostrove Parmeruolo v Tyrrhenskom mori, kde bol aj pochovaný. Na jeho hrobe sa udialo množstvo zázrakov, ktoré otvorili oči novému pápežovi Vigiliovi. Keď sa dozvedel, že Silverius zomrel vyčerpaný hladom a inými krutosťami, z ľútosti nad tým, čo urobil, keď sa dal dohromady so zlou cisárovnou Teodorovou, odstúpil z funkcie pápeža. Rímsky ľud prijal s nadšením jeho verejné pokánie a požiadal už len radového kňaza Vigilia, aby sa vrátil späť do úradu. Ten tak nakoniec urobil, keď sa úplne obrátil. Prerušil styky s bludármi a nad Teodorou vyriekol cirkevnú kliatbu. Cisár ho dal zavrieť do väzenia, na čo mu pápež povedal: "V okovách držíš len Vigilia, ale nie Petra, knieža apoštolov."
Svoj čin oľutoval verejne aj rímsky vojvodca Belisar tým, že dal v Ríme postaviť nádherný chrám, v ktorom dal urobiť nápis, že sa previnil proti pápežovi Silveriusovi na popud zlej cisárovnej Teodory.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára