27. jún
Ladislav
Vo veľkovaradínskom chráme si uctievajú uhorského kráľa a svätca Ladislava, ktorý zomrel v roku 1095 pri Nitre. Ladislav je považovaný za jedného z najlepších uhorských kráľov. Vládol od roku 1077 osemnásť rokov. Pochádzal z dynastie Arpádovcov. Jeho otcom bol kráľ Béla I., ktorý sa oženil s Riskou, dcérou poľského kráľa Meška II.
Ladislav mal staršieho brata Gejzu, ktorý bol kráľom pred ním, ale len tri roky. Vtedy vystriedal na tróne kráľa Šalamúna. Toho zosadili z trónu nespokojní šľachtici, lebo Šalamún viedol za Uhorsko nebezpečné vojny, ktoré ohrozovali celý štát. Šalamún však nebol spokojný s tým, že bol zosadený. Gejzovi ako novému kráľovi pomáhal nábožný mladší brat Ladislav. Spoločne sa im podarilo zabezpečiť pre Uhorsko mier, keď porazili dobyvačných Kumánov.
Gejza zomrel a za kráľa zvolili jeho mladšieho brata Ladislava jednohlasnou voľbou. Ladislav nechcel prijať kráľovskú korunu bez dohody so Šalamúnom. Ten chcel Ladislava zabiť. Preto Šalamúna uväznili. Ladislav prijal napokon korunu, ale snažil sa Šalamúnove väzenie uľahčiť. Šalamún sa vzdal nárokov na korunu výmenou za ročnú rentu a bol prepustený na slobodu. Nebol spokojný a snažil sa opäť násilím získať kráľovskú moc. Ladislav ho premohol a Šalamún znova skončil vo väzení na Vyšehrade.
Ladislav sa rozhodol ho prepustiť. Na to Šalamún odišiel do Moldavy, kde sa dal dohromady s kumánskym kniežaťom Kuteskom. Spoločne vtrhli do Uhorska s cieľom získať trón pre Šalamúna. Ladislav kumánov opäť porazil v roku 1086 v bitke pri Munkáči. Šalamún ušiel k divému kmeňu Pečencov, kde sa jeho stopa stratila.
Od tej chvíle sa kráľ Ladislav venoval konečne správe krajiny, v ktorej vďaka jeho vplyvu úplne zmizlo pohanstvo. Upevnilo sa kráľovstvo a najmä spravodlivosť, keď panovník riešil súdne spory podľa práva bez ohľadu na rodovú príslušnosť. Aj chudobný poddaný mal k nemu rovnaký prístup ako šľachtici.
Ladislav nikdy nepil víno a každý deň mnoho hodín strávil v modlitbách. Jeho kráľovský dvor sa vyznačoval zbožnosťou. Staval chrámy, zakladal biskupstvá a venoval sa morálnej obrode štátu. Zaslúžil sa o vyzdvihnutie telesných pozostatkov svätých Štefana, Imricha a Gerharda. Svätý Imrich bol synom svätého Štefana a svätý Gerhard bol zasa čanádskym biskupom.
Kráľ Ladislav pripojil Chorvátsko k Uhorsku zvláštnym spôsobom, keď mu ponechal vlastnú samosprávu a v Záhrebe založil v roku 1090 samostatné chorvátske biskupstvo. Potom sa musel opäť brániť pred Kumánmi, ale zasa ich porazil. Kumánske rody usadil v centre Uhorska, kde splynuli s obyvateľstvom. Na hore svätého Martina vyhlásil v roku 1092 mnoho zákonov proti bludným učeniam a za lepšiu správu štátu.
Zároveň sa Ladislavovi podarilo pomôcť k víťazstvu v roku 1093 poľskému kráľovi, ktorého zákerne prepadli Rusíni. Tak vznikla legenda o svätom kráľovi Ladislavovi. Celý svet obdivoval jeho odvahu, úspechy a zbožnosť. Preto sa nemecké kniežatá rozhodli ponúknuť mu cisársku korunu. Ladislav ju odmietol. Nechcel mať viac, než mal. Uhorskú korunu niesol už tak s ťažkým srdcom, netúžil po moci a bohatstve. On sa snažil len čo najlepšie spravovať štát.
Nakoniec ho požiadal pápež, aby prijal vodcovstvo križiackej výpravy na oslobodenie kresťanov z pekelného otrockého zajatia medzi mohamedánmi, ktorí ich týrali v Jeruzaleme. Ladislav síce prijal túto úlohu, ale cítil, že zomiera. Preto ustanovil svojho nástupcu a to kráľa Kolomana - syna svojho brata Gejzu - a Ladislav vo veku päťdesiatichpiatich rokov zomrel. Pochovali ho v chráme vo Varadíne, ktorý dal Ladislav postaviť. Jeho jediná dcéra Irena sa vydala za gréckeho cisára Jána I.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára