9. jún
Efrém
Keď svätý Efrém 9. júna v roku 373 zomieral, povedal: "Želám si, aby ma pochovávali, ako pochovávajú chudobných. Nevkladajte moju mŕtvolu do cennejšej látky, ale vezmite ju a hoďte do hrobu ako vyvrheľa sveta. Nestavajte mi pomník, lebo som len prach."
Efrém to musel povedať, lebo inak by mal honosný pohreb. Všetci ľudia ho na sklonku života milovali ako svätého. Keď krátko pred smrťou, na ktorú sa pripravoval osamote v lese, vypukol obrovský hladomor, vrátil sa medzi ľudí. Začal opäť kázať. Bohatých vyzýval na milosrdnosť, lebo ak by zostali bezcitní, ťažko by sa im zomieralo. Chudobných opatroval a organizoval pre nich pomoc. Sám zomieral, ale pomáhal iným. Preto, keď si musel ľahnúť na smrtné lôžko, chodili k nemu celé procesie bohatých, aj chudobných. Jeho pohreb sa chystal ako veľkolepá slávnosť. To Efrém nechcel dovoliť.
Tento svätec bol vyhlásený za učiteľa cirkvi. Pritom kedysi vôbec nebol svätým. Keď bol mladý, pohŕdal vierou. Efrém veril tomu, čo je aj dnes populárne medzi ateistami a bezbožníkmi. Bol presvedčený, že celý svet sa uberá vývojom len slepou náhodou. Neveril v Božiu prozreteľnosť. Narodil sa v roku 306 v Iraku, ale mohol sa narodiť aj dnes. Taký je Efrémov príbeh súčasný. Dostal sa nespravodlivo do väzenia. Tu sa mu vo sne zjavil anjel a povedal mu: "Spoznáš Božiu spravodlivosť. Uvidíš, že netrpíš nespravodlivo."
Spolu s ním boli vo väzení aj ďalší traja nespravodlivo väznení. Na súde sa pastier priznal, že nestrážil stádo tak ako mal, preto ho vlci roztrhali. Ďalší väzeň sa priznal k inému činu, že predtým nespravodlivo svedčil na súde a tretí zasa k tomu, že mohol pomôcť, ale nepomohol a jeden človek preto zomrel. Každý bol nakoniec potrestaný spravodlivo.
Aj Efrém si spomenul, že raz z roztopaše utýral na smrť kravu chudobnému človeku. Vtedy si vstúpil do svedomia. Šiel do hôr a stal sa pustovníkom. Tu ho raz prišlo zvádzať mladé dievča. Efrém s hriechom súhlasil so slovami: "Keď to mám urobiť, chcem si vybrať miesto. Nech je to na námestí v meste."
Dievča vykríklo: "Veď by som sa pred ľuďmi musela hanbiť!"
Na to jej Efrém povedal: "Pred ľuďmi by si sa hanbila a pred Bohom nie?" Takto Efrém dievča obrátil na lepšie cesty.
Stal sa vyhľadávaným kazateľom. Keď vysvetľoval evanjelium, ľudia plakali. Efrém žil vo štvrtom storočí, ale vysvetľoval náboženstvo modernými spôsobmi. Zanechal po sebe monumentálne písomné dielo. Celkovo napísal 87 hymnov o viere, 56 proti bludom, 51 o panenstve, či 77 hymnov zobraných pod jedným názvom Nisibiské spevy. Zároveň zanechal exegetický výklad celého Svätého písma. O Oltárnej sviatosti napísal, že veriaci v nej prijímajú "samého Baránka Božieho".
Na Pannu Máriu zložil túto modlitbu: "Nepoškvrnená, neporušená, presvätá Panna, ráč za mňa orodovať u svojho Syna, Pána Boha môjho," ktorú sa modlíme takto aj po tisícsedemsto rokoch od jej vzniku. Efrém založil aj vlastnú teologickú školu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára