Peter a Pavol
Dnes je sviatok kniežat medzi apoštolmi. Peter sa uctieva ako hlava cirkvi a Pavol ako apoštol národov. Peter sa volal pôvodne Šimon a narodil sa v Betsaide pri Genezaretskom jazere. Oženil sa v prístavnom meste Kafarnaum. K Ježišovi priviedol Petra jeho brat Ondrej, ktorý bol učeníkom svätého Jána Krstiteľa. Peter tri roky sprevádzal Krista a v zozname dvanástich apoštolov sa vždy uvádza na prvom mieste. Meno Peter, ktoré znamená skala a dal mu ho Ježiš, bolo menom úradu, aký mal v cirkvi. Ak prejavil slabosť, Ježiš ho oslovoval pôvodným menom Šimon.
Peter patril k úzkemu Kristovmu kruhu. Bol pri vzkriesení Jairovej dcéry, či pri Ježišovom premenení a aj pri jeho smrteľnej úzkosti pri modlení v Getsemanskej záhrade. Podľa evanjelia sa Ježiš pýtal učeníkov, za koho ho považujú ľudia a za koho ho považujú apoštoli. Peter mu povedal:
"Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. Ježiš mu povedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev."
Aj keď Peter prvý vyznal, že Ježiš je Kristus, teda od Boha prisľúbený Mesiáš, trikrát Ježiša zaprel. Úprimne to oľutoval a trikrát sa vyznal k láske ku Kristovi. A ten ho ustanovil za námestníka na zemi, ktorý ako dobrý pastier spravuje jeho stádo.
Apoštoli vždy Petra uznávali za hlavu Kristovej cirkvi. O Petrovom ďalšom živote vieme zo Skutkov apoštolov. Po Jeruzaleme účinkoval Peter v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Tu bol umučený. Najprv poslúchol veriacich, ktorí ho prosili, aby sa zachránil a chcel opustiť Rím. Zjavil sa mu Ježiš. Peter sa ho pýtal:
"Kam ideš, Pane?"
Kristus mu povedal:
"Do Ríma, aby som sa dal znova ukrižovať."
Peter sa vrátil do mesta a povedal to veriacim. Potom bol deväť mesiacov väznený, kým ho za cisára Nera ukrižovali na vlastnú žiadosť dole hlavou, lebo sa cítil byť nehodný zomrieť rovnako ako Ježiš. Stalo sa tak na desiate výročie nástupu Nera na trón, teda presne 9. októbra v roku 64.
Cisár Konštantín Veľký postavil v roku 320 nad jeho hrobom Baziliku svätého Petra. Tú zrúcal pápež Július II. v 16. storočí a začal stavať nad ňou oveľa mohutnejšiu dnešnú známu stavbu, ktorá je najväčším kresťanským chrámom na svete. Chrám stavali 120 rokov. V roku 1950 pápež oznámil, že našli Petrov hrob, slovami Krista:
"Dnes aj kamene rozprávajú."
Chudobný galilejský rybár má najväčší pamätník na hrobe v celej histórii ľudstva.
Pavol sa narodil v Tarze v židovskej rodine. Dostal dve mená. Šavol podľa prvého židovského kráľa a Pavol, lebo bol od narodenia rímskym občanom. Pavol znamená malý.
V Jeruzaleme študoval Starý zákon. Tu ukázal svoj fanatizmus pri kameňovaní prvého mučeníka Štefana. Vtedy Pavol nenávidel kresťanov. Nekameňoval ho priamo, ale strážil vrahom ich šaty.
Pavol si vymohol plnú moc pre hľadanie kresťanov v Damasku. Po ceste do tohto mesta sa mu zjavil Kristus. Z Pavla sa stal najhorlivejší zástanca kresťanstva. Na ceste od božieho jasu oslepol a uzdravil ho po troch dňoch až kňaz Ananiáš v Damasku, ktorý Pavla pokrstil. Všetci žasli, že prenasledovateľ kresťanov hlásal zrazu kresťanstvo a to tak účinne, až ho židia viackrát chceli zabiť.
Pavla apoštoli v Jeruzaleme nechceli prijať, lebo sa ho báli. Až na príhovor Barnabáša ho poslali do Tarzu, odkiaľ Pavol šiel do Antiochie, kde sa po prvýkrát spomína výraz kresťania. Tu bol Pavol uchvátený do neba, ako sa dozvedáme v Druhom liste Korinťanom, ale nespyšnel, lebo ako sám napísal, "aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila."
Pavol vykonal tri misijné cesty. Precestoval Cyprus, Malú Áziu, odtiaľ prešiel do Európy do Atén, Korintu, Solúnu a potom sa tri roky zdržal v Efeze. Odtiaľ šiel cez Macedónsko do Jeruzalema. Veľa počas misii trpel. V Jeruzaleme ho chceli zabiť, ale ako rímsky občan sa odvolal na cisára. Pavla ako zajatca poslali do Ríma, kde ho oslobodili.
Odišiel do Španielska, ale aj do Macedónska a na Krétu. Potom ho v Nikipole opäť uväznili a znovu doviedli do Ríma. Tu ho odsúdili v roku 67 na smrť ako rímskeho občana sťatím mečom. Malo sa tak stať na mieste, ktoré sa volá Tre Fontane a znamená Tri studničky pri Ostijskej ceste. Petrova hlava mala po zoťatí trikrát poskočiť a na miestach dopadu vytryskli tri studničky, kým Pavlove pery posledný krát povedali:
"Kristus!"
Na tom mieste dnes stojí kostol Tri studničky patriaci Trapistom. Pavla pochovali neďaleko Ostijskej cesty na ľavom brehu Tiberu. Prvú baziliku dal nad jeho hrobom postaviť cisár Konštantín Veľký. Terajšiu baziliku dokončili až v roku 1854. Na jeho hrob napísali:
"Pavol, apoštol mučeníkov."
Štrnásť Pavlových listov sa učí a vykladá po celom svete. Napísal ich za tridsať rokov služby Ježišovi, čím sa stal najväčším misionárom všetkých čias a označuje sa názvom doctor gentium - teda učiteľ národov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára