Svätí na každý deň: 25. jún - Viliam

25. jún
Viliam

    Dnešný deň patrí svätcovi - zakladateľovi. Svätý Viliam založil v 12. storočí v Taliansku veľmi veľa kláštorov. Bol na to povolaný bohom. Keď váhal v modlitbe, či ako pustovník má opustiť samotu v lese, stvoriteľ mu dal znamenie. V búrke blesk zapálil jeho kolibu a Viliam sa vybral plniť svoje úlohy.
    Narodil sa v roku 1085 v šľachtickej bohatej rodine v Savojsku v severnom Taliansku. Rodičia mu v detstve zomreli. Vyrastal u príbuzných. Vo veku pätnásť rokov opustil rodinu a šiel na tradičnú púť, ktorá sa vykonáva dodnes do Compostelly k hrobu svätého Jakuba. Už od detstva bol iný ako jeho rovesníci, lebo sa venoval viac modlitbe ako hrám. A počas púte sa jeho zbožnosť ešte prehĺbila. Šiel bez jedla a bez peňazí, ale púť dokončil.
    Z Compostelly sa vybral na púť do Svätej zeme, ale zoznámil sa so svätým Jánom z Matery. Ten mu povedal, že mu je súdené namiesto večného putovania usadiť sa ako pustovník a tým vykonať viac dobra. Viliam ho počúvol potom, ako ho prepadli v Kalábrii zbojníci, ktorí chudobného pútnika po niekoľkých dňoch prepustili. Vybral si vrch, na ktorom podľa tradície žil kedysi aj veľký básnik Vergílius. Tu blízko Neapola žil v modlitbách v samote hôr. Našli ho svetskí kňazi, ktorí zvykli k nemu chodievať, aby sa posilnili vo viere. Z tradície chodiť k Viliamovi sa nakoniec rozvinula túžba žiť s ním pod jeho vedením. Vznikla pustovnícka osada. Postavili kostol, aj kláštor, v ktorom bol Viliam prísnym predstaveným. Táto prísnosť mnohým nevyhovovala.
    Viliam sa rozhodol kláštor v Monte Vergine, ktorý sa stal už pútnickým miestom veriacich, zveriť jednému z nasledovníkov a opäť odišiel do samoty. Vzal so sebou piatich verných rehoľníkov. Tí nevydržali spôsob Viliamovho života a ušli od neho z vrchu Laceno, kde sa živil len korienkami a modlitbami. Tu sa k nemu pripojil svätý Ján z Matery, ale boh ich oboch poslal do sveta zakladať nové kláštory, a keď pochybovali o tomto predurčení, vzbĺkla im v búrke opäť ich koliba od blesku.
    Opustili Laceno každý inou stranou. Ján šiel na východ k Jadranskému moru, kde založil rehoľu v Pulsane. Viliam sa vybral na západ a na hore Cognato založil kláštor, ktorého sa stal predstaveným. Znova v ňom zaviedol prísnu disciplínu ako v Monte Vergine a šiel ďalej do doliny Goleto. Tam žil v dutom strome, kým s povolením biskupa mohol založiť dva kláštory - jeden mužský a druhý ženský.
    Sicílsky kráľ Roger II. pozval Viliama k sebe. Tu narobil rozruch, lebo pokarhal panovníka za jeho neporiadky na kráľovskom dvore. Dvorania ho chceli zosmiešniť, tak k nemu poslali podplatenú ženu Agnesu, aby ho zviedla na hriech. Viliam si ľahol do kozuba na žeravé uhlie a povedal Agnese: "Toto je moja posteľ, poď ku mne!"
    Žena padla na kolená a začal sa úprimne modliť. Takto ju obrátil a stala sa predstavenou v novom kláštore, ktorý Viliam založil. Tu zomrela presne v ten istý deň a rok ako aj Viliam. Po smrti je známa ako svätá Agnesa z Venosy. Sicílsky kráľ si Viliama vážil a dovolil mu zakladať nové rády, stavať kostoly a kláštory. Viliam sa po neúnavnej práci rozhodol navštíviť prvý kláštor v Monte Vergina, ale po ceste v údolí Golete 24. júna v roku 1142 zomrel vo veku päťdesiatsedem rokov.