Svätí na každý deň: 19. jún - Romuald a Eduard Nécsey

19. jún
Romuald a Eduard Nécsey

Dnes si pripomíname svätého Romualda. Žil do dvadsiatich rokov bez Boha. Bol šľachtic, ktorý sa narodil v roku 952 blízko talianskej Ravenny. Vedel len jazdiť na koni, oháňať sa zbraňami a zabávať sa. Tento život ho zunoval, ale nepoznal nič inšie. Chodieval však obdivovať do lesov život pustovníkov.

Otec ho donútil, aby Romuald bol pri súboji s blízkym príbuzným, ktorého jeho otec zabil. Romuald cítil výčitky svedomia za vraždu, že bol vôbec pritom. Nuž vstúpil do kláštora, kde zostal tri roky. Tu došlo k jeho zázračnej premene. Stal sa vzorom benediktínskej chudoby, čistoty a zbožnosti. Ostatní mnísi boli ľahostajnejší než on, nuž odišiel z kláštora, kam vstúpil podľa jeho príkladu nakoniec aj Romualdov otec.

Romuald putoval do Benátok a potom do Francúzska. Po návrate do Talianska sa dozvedel, že otec chcel kláštor opustiť a vrátiť sa do sveta. Šiel za ním do Ravenny a presvedčil otca, aby zostal v tichu kláštornej samoty, kde nakoniec aj zomrel.

Medzitým rehoľníci zvolili do funkcie opáta kláštora zbožného Romualda, ktorý odmietal vysoký úrad prijať. Až na žiadosť cisára sa v Ravenne usadil v kláštore, ale mnísi rýchlo oľutovali svoju voľbu. Romuald trval na pôvodných princípoch benediktínskej rehole postavenej na prísnosti a chudobe. Pre odpor spolubratov Romuald zložil úrad opáta. Od majiteľa Maldoliho dostal neďaleko Florencie do daru bukový les. Tu postavil pustovnícku osadu - campus Maldoli - čiže Maldoliho pozemok. Tento názov sa skrátením začal volať Camalduli, z čoho vzniklo Romualdove najznámejšie dielo - Kamaldulský rád a to v roku 1012.

Romuald zomrel v chýre svätosti vo veku sedemdesiatpäť rokov 19. júna v roku 1027 v kláštore Val di Castro, ktorý tiež založil.

Dnes si pripomíname aj pamiatku slovenského arcibiskupa Eduarda Nécseya. V komunistami zostavenej správe, keďže ho sledovali ako nepriateľa, z roku 1956 sa o Nécseyovi môžeme dočítať:

"Nech ide o čokoľvek, všade sa spolieha len na Boha a pritom nemožno povedať, že by sa pretvaroval."

Eduard Nécsey sa narodil v Oslanoch, kde sa už ako dieťa hrával na sväté omše. Študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi, odkiaľ mame nosil zlatý dukát za vynikajúce štúdijné výsledky. Predstavení ho poslali ako talentovaného žiaka na teologickú fakultu Cisársko - kráľovskej univerzity v Innsbrucku v Rakúsku. Slovensko bolo vtedy súčasťou jedného štátu s Rakúskom v spoločnej monarchii.

V roku 1915 bol Nécsey vysvätený za kňaza a začal účinkovať ako kaplán v Trenčianskej Teplej, kde neúnavne bojoval za práva chudobných robotníkov. Začal učiť v kňazskom seminári v Nitre, kde bol v roku 1943 vysvätený za biskupa. Jeho heslo bolo - in omnibus caritas - vo všetkom láska.

Po roku 1950 ho nový komunistický režim izoloval. Policajtov, ktorí ho strážili, volal k sebe dnu a hostil ich ako priateľov pri obedoch, raňajkách či večerách. Na výčitky kňazov, že hostí väzniteľov, odpovedal: "A čo majú, chudáci, robiť?"

V máji v roku 1968 bol vymenovaný za arcibiskupa. Chystal sa do Ríma, lenže Eduard Nécsey 19. júna v roku 1968 v Nitre zomrel. Pápež  Ján XXIII. o ňom povedal: "Poznal som ho, bola to duša svätá, veľmi svätá."

Eduard Nécsey často opakoval svoje krédo: "Každému vždy len dobre robiť a nechcieť nikomu krivdiť."

To je stále platný odkaz aj v dnešných časoch, že nepriateľom sa netreba pomstiť, ale nechať všetko na Boha a jeho súd.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)