Svätí na každý deň: 26. jún - Ján a Pavol

26. jún

Ján a Pavol

    Od roku 1363 majú vo Viedni v známom chráme v Dóme svätého Štefana časť ostatkov svätých Jána a Pavla, ktorých sviatok si dnes pripomíname. Obaja boli poprednými Rimanmi v čase vlády cisára Konštantína Veľkého. Tento panovník dal kresťanom toľko túžobne žiadanú slobodu, lebo dovtedy do roku 313 bolo vyznávanie kresťanstva často trestané smrťou.
    Ján a Pavol sa stali osobnými ochrancami cisárovej dcéry Konštancie. Tá sa zázračne uzdravila na hrobe svätej Agnesy z nebezpečnej choroby a na znak vďaky urobila sľub večného panenstva. Ján a Pavol pomáhali cisárovej dcére pri rozdávaní jej majetku chudobným a pri správe cirkevných pokladov, ktoré Konštancia dostala do daru od svojej starej matky svätej Heleny, vďaka ktorej prijal kresťanstvo samotný cisár Konštantín Veľký. Konštancia mala Jána za dvorného správcu a Pavla za osobného tajomníka, lebo obaja boli vychovaní ako kresťania. Ctili si poklady nie ako svoj majetok a ani ako majetok princeznej, ale ako majetok cirkvi, preto ich spravovali a rozdávali spravodlivo chrámom tak, aby bola naplnená vôľa svätej Heleny. Ján a Pavol zároveň rozdali aj vlastné majetky, ktoré zdedili. Obaja boli totiž bratmi a vlastné životy obetovali službe bohu v podobe správy cisárskych majetkov na prospech cirkvi.
    Konštantín Veľký 21. mája v roku 337 zomrel. Nastúpili noví vládcovia. Od roku 361 sa stal cisárom Julián nazývaný Odpadlík, lebo sa rozhodol zahodiť kresťanskú vieru a vrátiť sa k pohanským modlám. Julián zomrel mladý iba vo veku tridsaťdva rokov na vojenskej výprave proti Peržanom. Na cisárskom tróne bol krátko necelé tri roky, ale stihol urobiť viacero hriešnych krokov. Medziiným prenasledoval Jána a Pavla. Týchto dvoch Rimanov sa Julián rozhodol osobne získať pre modloslužobníctvo, alebo ich navždy odstrániť. Videl v nich prekážku na ceste k návratu k pohanstvu. Ján a Pavol pochopili, že Julián im nedá pokoj. O seba sa nebáli. Ich hlavnou starosťou bolo zachrániť cirkevné poklady, ktorými už nestihli vyzdobiť nové chrámy, nuž ich schovali. Julián to zistil a veľmi sa na bratov nahneval. Mal pocit, že mu uniká bohatá korisť. Preto si vymyslel plán, ako oboch bratov donútiť vydať cennosti. Ponúkol im vysoké úrady na cisárskom dvore, aké sa nikdy neodmietali. Ján a Pavol ich odmietli s tým, že požiadali cisára, aby ich nechal žiť v ústraní. S tým Odpadlík nesúhlasil a povedal im:
    "Dávam vám desať dní na rozmyslenie. Keď prídete o desať dní, príjmem vás ako priateľov, ale ak neprídete, potrescem vás ako nepriateľov vlasti!"
    Jánovi a Pavlovi bolo jasné, čo ich čaká. Desať dní sa modlili. Potom za nimi prišiel veliteľ cisárskej stráže Terencián a povedal im:
    "Cisár vám posiela zlatú sošku najvyššieho boha Jupitera, aby ste sa mu klaňali. Ak nie, mám rozkaz vás zoťať na mieste, aby ste neboli usmrtení verejne."
    Bratia mu odpovedali:
    "Keď on je pred Božou tvárou zavrhnutý, aj nás chce uvrhnúť do večného zatratenia. Sme ochotní poslúchnuť cisára vo veciach pozemských, ale jeho rozkaz, aby sme obetovali modlám, nemôžeme počúvnuť. Sme totiž kresťania."
    Terencián dal rozkaz, aby v dome bratov Jána a Pavla vykopali jamu. Potom ich v noci 26. júna v roku 362 nechal v dome zoťať. Cisár Julián Odpadlík rozhlásil, že Jána a Pavla poslal do vyhnanstva. Po cisárovej smrti sa pravda ukázala. Ján a Pavol sú dnes súčasťou liturgie. Ich mená ako mučeníkov spomína kňaz pred premenením pri svätej omši.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)