23. jún
Ediltrúda
Pri chorobách hrdla môžu veriaci žiadať o príhovor u svätého Blažeja, ktorého požehnanie dávajú kňazi každý rok na jeho výročie vo februári po skončení svätých omší. Ale o príhovor pri chorobách hrdla sa môžu veriaci modliť aj k dnešnej svätici. Je ňou Ediltrúda.
Žila v 7. storočí v Anglicku, kde sa narodila tamojšiemu kráľovi Annovi. Princezná Ediltrúda namiesto rozprávok o bohatierskych rytieroch túžila zachovať svoju čistotu a venovať ju nebeskému ženíchovi. Preto urobila večný sľub panenstva, ale kráľ ju vydal tak, ako si vyžadovali záujmy kráľovstva. Ediltrúda bola nešťastná, že bude musieť porušiť sľub bohu a ešte viac sa modlila. Ukázalo sa, že jej manžel knieža Tonbert z rodu Gyrvov je rovnako nábožný ako ona. Hoci bola Ediltrúda podľa historických záznamov veľmi pekná, knieža sľúbil, že s ňou bude žiť v manželstve svätého Jozefa. Teda, že zostanú čistí a Ediltrúda si zachová panenstvo. Tonbert sľub dodržal a po troch rokoch spoločného života náhle zomrel.
Ediltrúda zbavená manželského zväzku žila na ostrove Ely, ktorý jej daroval manžel. Viedla pustovnícky život v sebaobetovaní bohu. Darilo sa jej to päť rokov, keď o kráse vdovy, ktorá bola stále pannou, sa dopočul Egfrid, ktorý bol synom kráľa Osvina. Odišiel na ostrov Ely a do Ediltrúdy sa bláznivo zamiloval. Ona ho prosila, aby od nej odišiel, lebo dala bohu sľub večného panenstva a teda sa už nechce druhýkrát vydávať. Egfrid sľúbil, že sa jej panenstva ani nedotkne. Napokon súhlasila aj s druhým manželstvom, ktoré už nebolo šťastné ako to prvé.
Ediltrúda sa snažila starať o poddaných ako ich matka. Všade pomáhala chudobným a chorým zmierňovať ich utrpenie, ale jej manžel a kráľ Egfrid zrazu prestal veriť vlastnému sľubu. Bol rozčarovaný z telesne nenaplneného manželstva, ktoré trvalo dvanásť rokov. Požiadal biskupa Vilfrida, aby cirkevný sobáš spätne zrušil, lebo sa nikdy nenaplnil. Biskup súhlasil.
Ediltrúda sa utiahla do ňou tak túženej samoty v kláštore. Egfrid sa oženil. Biskup Vilfrid daroval Ediltrúde závoj rehoľnej sestričky, a prijal aj jej rehoľné sľuby. Na ostrove Ely dala postaviť nový kláštor, kde sa po skončení noviciátu stala predstavenou. Kláštor pripravila pre dievčatá, ktoré tak ako ona túžili utiecť zo sveta a obetovať sa v prospech boha. Kláštor pomohol mnohým dievčatám nájsť pravý cieľ života.
Ediltrúda viedla kláštor ako predstavená sedem rokov, keď v Anglicku vypukol mor. Nevyhli sa mu ani na ostrove Ely, kde Ediltrúda ako predstavená obetavo ošetrovala choré rehoľné sestričky. Sama sa pritom nakazila a zomrela 23. júna v roku 679. Keď o šestnásť rokov v roku 695 dala jej sestra hrob opäť otvoriť, našli v ňom Ediltrúdine neporušené telo. Stačilo, že sa ho niekto chorý dotkol a stávali sa zázraky náhleho uzdravenia. Preto ho preniesli do kostola v Ely, kde bol jej hrob cieľom uctievania veriacich až do roku 1541, kedy bol zničený.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára