Ján Martin Moye
Dnešný blahoslavený Ján Martin Moye pochádzal z rodiny trinástich detí. Preto môžeme lepšie pochopiť jeho snahu o záchranu každej detskej dušičky, ktorej zasvätil život.
Narodil sa v roku 1730 a vyštudoval jezuitské kolégium v Štrasburgu. V meste Metz začal pôsobiť ako kňaz, ale nenašiel pochopenie u biskupa. Moye prišiel na myšlienku, že k mládeži majú najbližšie ženy. Len cez ne sa môže vštepovať do sŕdc nových generácií kresťanská tradícia a viera. Preto založil ženskú reholu postavenú na absolútnej chudobe, aby žiadna z kandidátok nemohla byť odmietnutá z rádu len preto, že nemala dostatok prostriedkov na prijatie do rehole, ako vtedy bývalo zvykom.
Najprv otvoril dve školy s takými sestričkami, ale tie vyvolali na konzervatívnom francúzskom vidieku spoločenský škandál. Ľudia sa pohoršovali nad chudobou sestier, ktoré učili zadarmo katechizmus bez toho, aby za to dostávali plat. Moye ich predvídavo nazval Sestrami Prozreteľnosti. Tieto sestričky nikdy nepocítili skutočný nedostatok, vždy sa našli ľudia, ktorí ich obdarovali almužnami.
Moye ako zakladateľ rádu bol však biskupom v iniciatíve zabrzdený. Nesmel zakladať viac škôl. Ako dobrý kňaz sa podriadil cirkevnej autorite, ale keďže horel nadšením pre Božie diela, požiadal v Paríži o možnosť odísť do misií. Vybral si jedno z najťažších miest na svete. Šiel do Číny. Tu pod krutým štátnym prenasledovaním vo veku štyridsaťtri rokov sa nielen naučil rýchlo po čínsky, ale zostavil a vydal čínsky kresťanský spevník, ktorý s malými obmenami slúži čínskym kresťanom dodnes.
Moye tak urobil s tým vedomím, že kresťanské komunity sú slabé a malé. Bez zrozumiteľných modlitieb a spevov sa nikdy neudržia v absolútnej pohanskej presile. V Číne zaviedol aj pobočky rádu chudobných rehoľných sestričiek, čo bol čin viac ako revolučný. V Číne ženy nepracovali pre niekoho iného. A on zrazu posielal chudobné ženy do obcí a miest vyučovať katechizmus v štáte, ktorý kruto prenasledoval kresťanov. Aj Moye sa viackrát dostal do väzenia, ba bol aj kruto mučený, ale vždy priam zázračne unikol smrti. Jeho misionárske metódy však vyvolali nevôľu ostatných misionárov pôsobiacich v Číne. Navyše Moye ochorel.
Po desiatich rokoch sa vrátil z nebezpečnej Číny domov do Francúzska. Tu ho už čakalo jeho dielo v podobe Sestier Prozreteľnosti, ktorých existenciu schválil aj pápež. Svet pomaly prichádzal na to, kto je Moye, že ide o jedinečného kňaza, ktorý horí zvnútra svätým plameňom viery.
Po návrate z Číny sa venoval rozvoju ním založenej ženskej rehole. Staral sa o novicky a pripravoval ich na službu Bohu v chudobných pomeroch pri evanjelizácii najmä mládeže. V Číne to robil rovnako, keď za jeden mesiac pokrstil až tridsaťtisíc detí. Takto postupoval teraz v dokonalejšej forme aj vo Francúzsku a v Nemecku, kam rozšíril svoje pôsobisko. Ján Martin Moye aj naďalej riadil sestry v Číne, s ktorými udržiaval čulé listové spojenie. Po francúzskej revolúcii v roku 1789 udatne bránil práva cirkvi proti ateistom. Zároveň sa snažil naďalej o hlavnú apoštolskú službu lásky k blížnym. Keď v Trevíre vypukol týfus, stal sa so svojimi sestrami dôležitou oporou chorých. V nemocniciach ošetroval aj chorých nepriateľských rakúskych vojakov. Pritom sa sám nakazil. Ján Martin Moye na to zomrel v roku 1793 a bol pochovaný do spoločného hrobu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára