8. jún
Medard
Pranostika o kvapke, že ak prší na Medarda, tak potom prší ďalších štyridsať dní, nemá v životopise svätého Medarda žiaden reálny základ. Vznikla len tradíciou v ľude odpozorovaním z priebehu dejov v prírode.
Svätý Medard sa narodil v roku 500 v šľachtickej rodine vo Francúzsku a s jeho životom sa spájajú iné tradície. Jedna ho viaže k prírode. Spravoval gazdovský majetok po rodičoch. Vtedy sa jeden zlodej ulakomil na med z Medardových úľov. Zlodeja začali naháňať včely a nemohol pred nimi nikam uniknúť. Napadlo mu obrátiť sa priamo na dôstojného otca, keďže svätý Medard bol už kňazom. Medard zlodeja prežehnal a včely sa odvrátili od nešťastníka a vrátili sa do úľov.
Medard bol kňazom na severe Francúzska v rodisku v Salency. Tu zaviedol ako prvý na svete súťaž ženskej krásy. Rozhodol sa tak urobiť preto, lebo mu bolo ľúto, aký videl úpadok mravov. Chcel nájsť spôsob, ako mladých ľudí chrániť od hriechu. Po dlhotrvajúcich modlitbách sa rozhodol zaviesť tradíciu odmeňovania ženskej čistoty a krásy. Vymyslel ružovú slávnosť, na ktorej najčistejšej panne každý rok odovzdali titul ružovej kráľovnej v podobe ružového venca položeného na hlavu dievčaťa. S tým bola spojená finančná odmena dvanásť toliarov.
Túto finančnú cenu Medard dotoval založením vlastného majetku. Dosiahol tak nápravu mravov v kraji, lebo dievčatá súťažili pred mužmi vo svojej čistote a kráse. Muži vo farnosti vybrali zo všetkých dievčat každý rok tri najkrajšie a najcnostnejšie dievčatá. Za ružovú kráľovnú z nich určil správca Medardovho majetku, z ktorého pochádzala hlavná finančná cena. Túto ružovú kráľovnú dekorovali vencom z ruží počas slávnosti priamo v kostole. Sprevádzalo ju pritom v bielom oblečených dvanásť panien.
Hlavná skúška života a viery na Medarda čakala potom, ako bol vysvätený vďaka požehnanému kňazskému účinkovaniu za biskupa. Vtedy ho navštívila francúzska kráľovná. Volala sa Radegunda a stala sa neskôr svätou. Tá sa rozhodla vstúpiť do kláštora preto, lebo jej manžel a kráľ Francúzska Klotar I. zavraždil vlastného brata. Radegunda žiadala biskupa Medarda, aby ju zasvätil Bohu udelením rehoľného závoja. Na to do chrámu vošiel kráľ a kričal na biskupa, že niečo také si nemôže dovoliť urobiť, lebo on je jeho panovníkom. Radegunda Medardovi povedala: "Ak ma váhate zasvätiť Pánovi, tak sa väčšmi bojíte hnevu pozemského kráľa ako hnevu nebeského panovníka, ktorý bude od vás raz žiadať prísne výučtovanie za moju dušu!"
Zároveň si kráľovná Radegunda v sakristii odstrihla nádherné dlhé vlasy, ktoré mala zapletené do vrkočov a dala ich biskupovi. Medard viac neváhal a napriek hnevu kráľa položil na hlavu kráľovnej rehoľný závoj. Radegunda na to odišla do kláštora v Poitiers, kde sa venovala pokániu za spásu Francúzska. Medard medzitým náhle ochorel a po krátkej chorobe zomrel 8. júna v roku 560. Dnes sa uctieva ako patrón vinohradov, lúk a poľnej prírody.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára