21. jún
Alojz Gonzaga
Svätý Alojz Gonzaga zomrel vo veku iba dvadsaťtri rokov, ale jeho život je popretkávaný množstvom zázračných udalostí. Narodil sa v kniežacej rodine v roku 1568 v severnom Taliansku. Už jeho pôrod bol zázrakom, lebo jeho matke hrozili komplikácie. Úpenlivo sa modlila k Panne Márii, že ak im obom pomôže, urobí so synom púť do Loreta. Našťastie všetko dobre dopadlo. Alojzova matka nezabudla na sľub a Alojz sa už trojročný vedel modliť, lenže jeho otec chcel mať z prvorodeného syna nástupcu na kniežacom tróne. Učil ho jazdiť na koni a päťročného ho zobral na prvú vojenskú výpravu. Tu sa Alojz Gonzaga naučil kliať, nabíjať pušky, ba aj kanóny.
Jeho matke trvalo dva roky, kým malý Alojz zabudol na túto hrôzostrašnú skúsenosť a začal milovať Ježiša. Kniežací otec nútil Alojza a jeho brata naučiť sa žiť na panovníckych dvoroch. A tak obaja odišli na najrozkošnejší kráľovský dvor do Španielska. Alojz obstál v skúškach hriechu, keď o ňom dvorné dámy posmešne klebetili, že knieža Alojz nemá telo. Vtedy prvýkrát žiadal otca, aby mu dovolil zasvätiť svoj život službe Bohu. Knieža sa nahneval a syna poslal na ďalšie skazené vladárske dvory v Taliansku. Tieto skúsenosti Alojz prežil bez hriechu vďaka tomu, že sa celý zasvätil už pred vstupom na španielsky dvor Panne Márii. Nebeská Matka podľa jeho slov, ktorými sa zveril svojmu spovedníkovi, vyprosila u nebeského otca to, že Alojz odvtedy už nikdy nepocítil telesnú túžbu k rozkošiam a hriechom. Preto všetky skúšky, ktoré mu pripravil otec, hravo zvládol bez hriechu. Prosil knieža, aby mu dovolil vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Miloval životopis svätého Ignáca z Loyoly, ktorý zomrel dvanásť rokov predtým, ako sa Alojz narodil. Knieža sa ďalej hneval na prvorodeného syna a pohrozil mu, že ak si nerozmyslí také hlúpe túžby, dá ho zbiť sluhom.
Knieža ochorel. Jeho sluha šiel po Alojza. Ten sa zamkol vo svojej izbe, kde sa bičoval pred obrazom ukrižovaného Krista. Keď sa chorý otec dozvedel, čo robí jeho milovaný syn, vstal z postele a šiel za ním. Rozplakal sa a dal Alojzovi požehnanie, aby šiel do služby zasvätenej Bohu. Tak sa Alojz Gonzaga stal členom Spoločnosti Ježišovej, teda Jezuitov v Ríme, kde ošetroval chorých v nemocniciach a žobral pre chudobných chlieb na uliciach. Kniežací syn dával prednosť každému aj v kláštore. Jedol vždy až posledný a na poslednom mieste pri stole.
Získal si obdiv spolubratov, ktorý rástol potom, ako vypukol v Ríme hlad a nasledne aj mor. Obetavo ošetroval chorých a odnášal ich z ulíc do nemocnice. Alojz sa tiež nakazil morom, ale zázračne sa z neho vyliečil. Až raz našiel na kraji cesty ležať veľmi chorého chudobného človeka. Z posledných síl ho dovliekol do nemocnice nehľadiac na vlastné zdravie.
Vtedy sa na smrť vyčerpal. Nasledne znova ťažko ochorel. Niekoľko dní sa zmietal vo vysokých horúčkach. Chceli ho previezť na majetok jeho kniežacieho otca, ktorý bol už vtedy niekoľko rokov mŕtvy, ale Alojz to odmietol s tým, že mal zjavenie a vie, že onedlho umrie. Prevoz z Ríma by mu už nepomohol. A tak sa aj stalo ešte v ten istý deň 21. júna v roku 1591 o polnoci, keď naposledy zvolal: "Pane, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha!" Potom vydýchol vo vzdychu posledné slovo: "Ježišu."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára