10. január
Simeon Stylita
Svätého Simeona volali "Stylita", čo v preklade znamená stojaci na stĺpe. A tak to bolo. Simeon prežil na stĺpe 37 rokov.
Tento dlhý čas stál na rôznych stĺpoch. Posledných dvadsať rokov života pôsobil postojačky na špici vytvorenom spojením troch stĺpov na pamiatku Najsvätejšej Trojice.
Nik iný ako Svätá Trojica nemohol udržať pri živote tohto svätca, nad ktorým krútili hlavami jeho súčasníci a nad ktorým žasneme aj dnes. Rovnako aj nad tým, keď sa Simeon po vzore Krista rozhodol držať úplný štyridsaťdňový pôst od popolcovej stredy do Veľkej noci.
Celých štyridsať dní nič nejedol, ba nepil! Taký pôst držal každý rok až do smrti, pritom sa pri ňom naučil ešte jednu zvláštnosť, že 40 dní stál, hoci prvýkrát omdlel od vyčerpania, ale neskôr dosiahol túto dokonalosť.
Simeon sa narodil v roku 390 v dedinke Sis na hraniciach medzi Sýriou a Cilíciou. A zomrel na stĺpe vo veku sedemdesiat rokov. Nedalo sa tam ležať, ale iba stáť alebo kľačať. Svätý Simeon za dvadsať rokov stĺp neopustil. Raz za týždeň mu podávali jedlo po rebríku, po ktorom k nemu každý deň vystupovali kajúcni hriešnici. Simeon ich vypočul, poradil im, požehnal ich a pomodlil sa s nimi. Na hlave mal iba čiapku, inak bol na stĺpe vystavený všetkým poryvom počasia. Či pražilo slnko, alebo mrzlo, pršalo, či zúril víchor. Týčil sa na stĺpe ako starozákonný prorok. Bradu mal dlhú až po pás. Bol vysokej postavy.
Modlil sa pravidelne od začiatku noci do druhého dňa do tretej hodiny popoludní. Až potom mal kázne k zhromaždenému ľudu a spovedal hriešnikov. Na svätom Simeonovi sa splnili slová Svätého písma: "Obdivuhodný je Boh vo svojich svätých."
Ako k tomu u svätého Simeona došlo? Niet hádam veriaceho, ba aj neveriaceho, ktorí by nepoznal slová z Matúšovho evanjelia o blahoslavených. Tieto Ježišove slová počul Simeon v kostole, kam šiel s rodičmi na omšu, keď bol ešte mladým pastierom oviec: "Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami. Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?"
Simeon tieto blahoslavenstvá chcel náhle osvietený Písmom svätým dosiahnuť. Najprv to skúsil v kláštore, odkiaľ ho vyhnali, lebo mu neverili, že je naozaj taký zbožný. Potom sa nechal prikovať v horách ku skale ako pustovník, na čo mu biskup povedal, že Boh nechce, aby si človek sám obmedzoval osobnú slobodu, ale musí tak urobiť dobrovoľne.
Nuž si postavil stĺp. Bol tam slobodný, mohol zliezť, ale nezliezol, lebo chcel byť blahoslavený. Okolo jeho stĺpu vznikla mníšska osada a stĺp so Simeonom sa stal pútnickým miestom, kde ľudia hľadali vlastnú spásu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára