26. január
Timotej a Títus
Dnešný deň si pripomíname svätcov, ktorých život poznáme z Nového zákona a to z listov svätého Pavla a zo Skutkov apoštolov.
Apoštol Pavol nazýva na viacerých miestach Timoteja "milovaným synom, verným v Pánovi". Pavol spomína aj Timotejovu matku Euniku a jej matku Loidu. Obe apoštol poznal ako hlboko veriace ženy židovského pôvodu, ktoré stretol v Malej Ázii v meste Lystra. Eunika a jej matka Loida boli veriace. Timotejov otec bol pohan gréckeho pôvodu.
Eunika vychovala Timoteja ako príkladného kresťana, takže keď sa v roku 50 vrátil Pavol do Lystry, našiel zbožného mladíka, ktorého vzal so sebou a vysvätil ho za kňaza.
Timotej pomáhal Pavlovi na apoštolských cestách pri šírení kresťanstva. Pavol vysvätil Timoteja za prvého biskupa v Efeze. Apoštol mu napísal dva listy. Vďaka tomu máme o Timotejovom živote informácie v priebehu dvadsiatich rokov, keď mu Pavol okrem iného napísal: "Od útleho detstva poznáš Sväté písmo, ktoré ti môže dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi."
Timoteja v roku 97 v Efeze zabili, lebo sa postavil proti slávnostiam pohanskej bohyne Artemidy. Jeho ostatky sú uctievané v kostole San Giovanni in Fonte v Ríme.
Druhý svätý, o ktorého živote máme informácie od apoštola Pavla je svätý Títus. Ten bol pôvodne pohanom, ktorého priviedol k viere svätý Pavol. Keď sa s Títom stretol o štrnásť rokov neskôr, apoštol ho nazval "pravým synom podľa spoločnej viery," taký bol natešený z premeny Títa vďaka Božiemu slovu.
Dozvedáme sa o tom vďaka Listu Títovi. Apoštola Pavla sprevádzal Títus do Antiochie pri riešení sporu o tom, či majú byť kresťania obrezaní ako židia podľa Mojžišovho zákona, čo sa nakoniec vyriešilo rozhodnutím, že na kresťanov sa neviažu Mojžišove predpisy. Inak by hrozilo, že sa mladá kresťanská obec rozdelí na dva tábory.
Pavol natoľko dôveroval Títovi, že ho samého poslal do veľkého gréckeho mesta vtedajšieho sveta do Korintu, kde už existovala kresťanská obec, aby tu Títus urovnal spory medzi veriacimi. Tí sa rozdelili na Pavlových pokrstených, Petrových pokrstených a Kristových. Môžeme žasnúť nad tým, že Títus dokázal tento vážny bludársky troj oriešok vyriešiť tak, že všetky tri rozhádané strany upokojil.
Nakoniec Pavol ustanovil Títa za biskupa na ostrove Kréta, kam mu aj poslal spomínaný list, ktorý sa nazýva aj pastiersky, keďže Pavol v liste Títa poučuje ako viesť biskupský, teda pastiersky úrad. Na Kréte žili hádaví a bitkárski ľudia, s ktorými mal Títus množstvo práce. Títus šiel na vlastnú apoštolskú cestu do Dalmácie, kam priniesol Slovanom kresťanstvo a potom sa vrátil späť na Krétu, kde zomrel vo veku 94 rokov a bol pochovaný v katedrále v Gore pomenovanej po ňom.
V rokoch 823 a 824 Saracéni mesto zničili a z ostatkov svätého Títa sa zachovala len hlava, ktorú previezli do chrámu svätého Marka v Benátkach, odkiaľ ju vrátili na Krétu až v roku 1966 do metropolitného pravoslávneho chrámu v Heraklione ako prejav túžby vtedajšieho pápeža Pavla VI. po zjednotení západnej Cirkvi s východnou Cirkvou.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára