15. január
Pavol Tébsky
Dnes si spomíname na svätého Pavla, ktorý sa narodil v Tébach. Preto je známy ako Pavol Tébsky.
Takmer celý život prežil v skrytosti. Nevedel o ňom nik dlhých vyše šesťdesiat rokov. Žil na púšti v jaskyni. Na kamienkoch si odpočítaval modlitby. Stihol sa za jeden deň odmodliť okolo tristo modlitieb.
Pavol Tébsky pochádzal z bohatej rodiny. Narodil sa v roku 228 a ako šestnásťročný prišiel o oboch rodičov, po ktorých zdedil ohromný majetok. Keďže byť v tých časom kresťanom bolo ako podpísať si vlastný rozsudok smrti, onedlho sa Pavol sám presvedčil, ako chutila nenávisť pohanov.
Udal ho blízky príbuzný - švagor, ktorý chcel po Pavlovi dediť. Udal ho, že Pavol je kresťan. Čakalo naňho popravisko, ak by sa nezriekol verejne viery. A predsa sa dožil takmer stotrinástich rokov života. Za cenu, že ušiel zo sveta plného pohanov bažiacich po majetkoch aj cez mŕtvoly.
Dnes je tiež tomu v mnohých prípadoch tak, že ľudia bez viery idú za majetkom, ktorý si nakoniec aj tak do hrobu so sebou nezoberú.
Pavol ušiel do púšte, kde našiel neznámu oázu. A v nej prežil dlhých šesťdesiat rokov sám. A predsa nebol sám. Bol tam s ním Pán, ktorého zbožne vzýval každý deň.
Až raz k nemu zablúdil svätý Anton, ktorý tiež žil na púšti a mal už deväťdesiat rokov. Pavol vedel, čo to znamená. Poslal Antona, aby šiel späť do svojej pustovne a doniesol odtiaľ plášť, ktorý kedysi dostal Anton od svätého Atanáza. Pavol mu vysvetlil, že do plášťa zabalí Anton onedlho mŕtve Pavlove telo. Keď sa Anton vrátil, Pavol bol mŕtvy. Zabalil jeho telo do plášťa od svätého Atanáza a v ňom ho pochoval.
Antonov pochod púšťou nebol náhodný. Svet o Antonovi vedel, o Pavlovi nemal nik potuchy. Ak by Pavol zomrel skôr, než by ho ktokoľvek našiel, dnes by sme nepoznali tento príbeh. Boh chcel, aby ho našiel práve Anton a podal svetu správu o svätom živote Pavla Tébskeho.
Tento pustovník dokonale izolovaný od sveta netrpel hladom. Každý deň mu v zobáku prinášal havran chlieb. V deň, keď Anton našiel po šesťdesiatich rokoch v púšti svätého Pavla, havran priniesol do oázy dvojnásobnú dávku chleba. Pavol Tébsky túto udalosť popisoval Antonovi ako samozrejmosť. Veď ak tam boli dvaja, musel im Boh poslať dvojnásobný prídel chleba než zvyčajne. Anton nežil úplne odlúčený od sveta. Mal učeníkov a tým po návrate povedal: "Ja biedny hriešnik, som videl pustovníka Pavla žiť ako anjela na zemi, ako keby už bol v raji. On je ten, ktorý oprávnene môže povedať, že nás všetkých predstihol vo svätosti."
Obeta Pavla Tébskeho nebola márna. Boh dal, aby sa zjavila tesne pred jeho smrťou a pamiatka na ňu pretrvala už tisícosemsto rokov. Po jeho vzore vznikla rehola Pavlínov, ktorí sa snažia o umenie neustálej modlitby. Pavlíni pôsobili v minulých storočiach aj na Slovensku a umenie ustavičnej modlitby sa rozširuje medzi veriacimi doteraz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára