31. január
Ján Bosco
Priam zo sna bol život nášho dnešného svätca Jána Bosca. Narodil sa v horskej osade Becchi na úpätí Álp pri mestečku Castelnuovo d´Asti v roku 1815 ako najmladší z troch synov.
Otec mu zomrel vo veku 33 rokoch na zápal pľúc. Najmladší Ján sa naučil od starého kňaza čítať na radosť celej dediny, keď za dlhých zimných večerov čítal v zaviatej horskej osade ľuďom knihy, alebo opakoval nedeľné kázne, ktoré sa naučil naspamäť.
Keď mal deväť rokov, sníval sa mu sen, ktorý dal celému jeho životu cieľ. Videl vystrájať množstvo detí. Najprv im dohováral, ale napokon sa rozhodol biť ich, aby boli ticho. Vtedy sa zjavila záhadná postava a povedala: "Nie tak! Nie násilím! Iba láskavo, ak si chceš získať ich priateľstvo!"
Na to sa nezbedné deti zo sna premenili na krotkých barančekov a tajomný hlas pokračoval: "Vezmi si pastiersku palicu a veď ich na pašu."
Po prebudení nedokázal na sen zabudnúť. Presvedčil matku, aby ho poslala do služby k sedliakovi, kde slúžil dva roky. Potom sa vrátil do osady a peši chodil do mesta do školy desiatky kilometrov.
Za štyri roky s vypätím všetkých síl ukončil základnú školu i gymnázium zároveň. Študoval ďalej aj potom, ako bol vysvätený v roku 1841 v Turíne za kňaza a získal titul don Bosco. Tu v kostole svätého Františka Saleského slúžil v roku 1841 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra omšu. A nemal miništranta. Dnu z ulice vošiel otrhaný chlapec, ktorého kostolník volal, aby šiel miništrovať. Chlapec sa nevedel ani prežehnať. Kostolník ho z chrámu vyhnal.
Don Bosco poslal kostolníka, nech mu chlapca privedie. Vtedy pochopil zmysel sna. Chlapec bol chudobný ako aj jeho biedni rodičia, nemal školy, nemal vieru, nemal nič. Don Bosco ho poprosil, nech privedie kamarátov z ulice. Začal ich učiť katechizmus, ale zároveň im umožnil sa aj hrať.
Ľudia sa naňho hnevali, že pri kostole organizuje v nedeľu huriavk, ba aj samotní kňazi naňho nastrojili pascu. Poslali mu koč, ktorý ho mal zaviesť do blázinca. Mysleli si, že sa zbláznil, keď sa venuje chlapcom z ulíc Turína. Don Bosco presvedčil týchto dvoch kňazov, aby do koča ako starší nastúpili prví. Potom za nimi zamkol dvere a kočišovi zakričal, aby šiel rýchlo do blázinca. Tam ich čakali zriadenci, ktorí mali zadržať Dona Bosca, ale keďže ho nepoznali, mysleli si o kňazoch, že to oni sú blázni a zavreli ich. Do večera sa na tejto historke zabával celý Turín a viac už nikomu nenapadlo Dona Bosca považovať za pomäteného.
Jeho dielo sa rozrástlo po svete. Don Bosco založil na počesť svätého Františka Saleského, v ktorého chráme pochopil zmysel sna z detstva, Saleziánsku reholu, ktorá vychovávala chudobných chlapcov a dávala im možnosť vyučiť sa, aby mali lepší život. Z milodarov na tento účel najprv kúpil kôlňu s pozemkami, potom postavil ústav, dielne, školy a aj tri kostoly, či najväčšiu a najmodernejšiu kníhtlačiareň vo vtedajšom Taliansku.
Vďaka misiám sa jeho myšlienka zo sna o pomoci chudobným chlapcom rozšírila aj do Ameriky, Ázie a Afriky. Don Bosco napísal desiatky kníh a stál pri založení ženskej časti Saleziánskej rehole nazvanej Dcéry Panny Márie Pomocnice spolu so svätou Máriou Dominikou Mazzarellovou.
Stal sa otcom tisícov chudobných dievčat a chlapcov, pričom bol sám od narodenia veľmi chudobný a taký aj zomrel 31. januára 1888 v Turíne vo veku sedemdesiatichdvoch rokov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára