9. január
Fulgent
Vo Francúzsku v meste Bourges uchovávajú ostatky svätého Fulgenta. Narodil sa v Kartágu v Afrike v 5. storočí. S ním si pripomíname aj svätého Augustína. Práve štúdium jeho spisov priviedlo Fulgenta na cestu svätosti. Ako keď sa zapáli pochodeň od inej pochodne.
Svätého Fulgenta nazývali aj druhým Augustínom. To preto, že po Fulgentovi zostali spisy podobnej duchovnej hĺbky, čo je na jeho osude veselé a napĺňa nás radosťou. Nebyť príkoria, ktorého si užil od Kartáginského kráľa, neboli by možno dnes Fulgentove spisy. Kráľ totiž poslal Fulgenta do vyhnanstva na Sardíniu spolu s ostatnými biskupmi, ktorí sa vzbúrili proti tomu, aby vladár rozhodoval, ktorý biskup má byť vysvätený. Kráľ sa vyžíval v teologických dišputách a tak zo Sardínie pozval z vyhnanstva späť do Kartága najzbehlejšieho teológa Fulgenta. Vládca sa obával stretnutia s vyhnancom, nuž si s ním iba písal. Kráľ zomrel a Fulgent sa mohol spolu s ostatnými vyhnanými biskupmi vrátiť na svoje posty.
Fulgent sa takmer biskupom nestal a to ani kňazom, lebo mu v mladosti zomrel otec. Zostal mu ešte mladší brat a matka. O nich sa musel starať. Mal uľahčenú pozíciu, lebo jeho otec bol bohatý. Fulgent dokázal majetky spravovať tak, že si mohol pokojne žiť až do smrti. Táto cesta ho však nelákala.
Pod vplyvom kresťanstva, ku ktorému sa hlásil, začal obmedzovať hostiny. Definitívne sa so svetom rozišiel po prečítaní diela svätého Augustína a jeho výkladu žalmu číslo 36, ktorý hovorí o hriešnikovej zlobe a Božej dobrote. Poznanie Božej pravdy priviedlo Fulgenta k tomu, že celú správu majetku prepísal na brata a on sa zaradil medzi chudobných mníchov. S tým nesúhlasila Fulgentova matka, ktorá šla za biskupom s ponosou, že cirkev vždy ochraňovala vdovy a teraz jej vzala syna. Fulgent už začal rozmýšľať, že sa vráti k matke, keď si v tom spomenul na Spasiteľove slová: "Kto miluje otca a matku viac ako mňa, nie je ma hoden."
Fulgent bol vo vlastnej chudobe a viere k Bohu ochotný vzdať sa aj celého sveta. Preto sa rozhodol utiahnuť na málo obývaný ostrov. Lenže biskup Fulgenta vysvätil za kňaza, aby ho mohol udržať medzi ľuďmi. A nakoniec bol vysvätený za biskupa. Šlo o riadenie osudu, lebo ak by sa tak nestalo, nemal by kto brániť pravú vieru pred poblúdeným kráľom.
Tesne pred smrťou vo veku šesťdesiatichpiatich rokov si Fulgent dal zavolať kňazov. Odovzdal im všetky peniaze, čo ešte mal pri sebe s tým, aby ich rozdali po jeho smrti chudobným, až potom spokojne zomrel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára