Svätí na každý deň - 20. január: Fabián a Šebastián

20. január
Fabián a Šebastián

 V jeden deň si kresťania pripomínajú dvoch veľkých svätcov - mučeníkov pre vieru. Sú nimi svätý Fabián a svätý Šebastián. Obaja Fabián aj Šebastián zomreli v Ríme rukou bezbožného cisára, ktorý prenasledoval kresťanov. Stalo sa tak v treťom storočí, keď ešte boli Kristoví stúpenci považovaní za najväčších nepriateľov Rímskej ríše. Majú spoločný deň smrti a to 20. január.
 Životopisy oboch svätcov - mučeníkov - sú pre nás zdrojom poučenia. Fabián udivuje zvláštnym osudom. Bol roľníkom. Po smrti pápeža Antera sa vybral do Ríma, kde mali voliť nového Svätého otca. A za pápeža bol prekvapujúco zvolený Fabián. Na zhromaždenie veriacich priletel holub, ktorý si sadol na Fabiánovu hlavu. Všetci prítomní uverili tomu, že je to Božia vôľa a tak ho vysvätili za pápeža.
 Zvolenie Fabiána za najvyššieho predstaviteľa kresťanov bol šťastný krok. Fabián spravoval cirkev múdro a s takou vierou, že po štrnástich rokoch sa stal najobávanejším nepriateľom cisára, ktorý sa ho rozhodol umučiť. Fabián zaviedol potrebný poriadok do cirkevnej organizácie, zvolal synodu, na ktorej zosadili v Afrike pôsobiaceho bludného biskupa a posúdil pravovernosť teológa Origena z Alexandrie. Staral sa aj o iné cirkevné provincie, nielen o Rím a všade rozhodoval múdro, veď Origenes sa mu za bludné učenia ospravedlnil.
 Fabián viedol cirkev nie ako roľník z vidieka, ale ako vysoko rozhľadený Svätý otec so schopnosťou rozvíjať obec veriacich aj za prenasledovania pohanmi. Cisár Decius, ktorý dal Fabiána umučiť, rozpútal nové kolo prenasledovania kresťanov.
 Svätý Šebastián bol zasa vojakom cisárskej osobnej stráže. Šebastián sa narodil vo Francúzsku, ale vyrastal v Miláne. Vstúpil do vojska a v roku 283 prišiel slúžiť do Ríma. Stal sa až veliteľom telesnej stráže cisára, ktorému zradca prezradil, že Šebastián je kresťan. Ten si ho dal predvolať a Šebastián sa priznal so slovami: "Ver mi, pane, že nemáš vernejšieho sluhu ako som ja a lepších poddaných ako sú kresťania. Ale mnohých bohov ctiť nemôžem a zotrvávam pri Kristovej viere."
 Cisár sa nahneval. Dal nahého Šebastiána priviazať k stĺpu a vojaci doňho strieľali šípy tak, aby nezomrel hneď, ale až na vykrvácanie z rán. Vojaci nastrieľali do Šebastiána množstvo šípov, ale žiaden nezasiahol životne dôležité orgány. Pri krvácaní z rán upadol do bezvedomia. Vojaci si mysleli, že je mŕtvy. Večer si po mŕtvolu prišla veriaca vdova Irena, ktorá zistila, že Šebastián žije. Vyliečila ho z rán, kým cisár si myslel, že zomrel. On sa zrazu po uzdravení pred cisára postavil a povedal mu: "Prečo prenasleduješ kresťanov? Veď sa proti tebe ničím neprevinili."
 Cisár sa zľakol, keď zbadal Šebastiána živého a zdravého. Šebastián dúfal, že obmäkčí cisárove srdce a tak mu povedal: "Boh ma uzdravil. Uznaj, že všemohúci je iba Boh, ktorému sa klaniame my kresťania."
 Cisár ho však dal znova popraviť. Teraz sa už poistil a utĺkli ho na smrť železnými sochormi. Jeho telo dal hodiť do odpadového kanála, aby ho nik nenašiel. Napriek tomu svätého Šebastiána veriaci našli a pochovali pri hroboch svätých apoštolských kniežat Petra a Pavla na Apijskej ceste v Ríme.