Svätí na každý deň - 19. január: Kanut

19. január

Kanut

V starých príbehoch sa často skrýva inšpirácia pre súčasných štátnych predstaviteľov. Najmä ak sú skutočné. Dnes si pripomíname život svätého Kanuta - dánskeho kráľa, ktorý sa narodil v roku 1040 ako ôsmy syn vládcu Svena III., ale Boh chcel, že po smrti svojho brata Haralda sa stal Kanut vo veku štyridsať rokov dánskym panovníkom.

Svätý Kanut hodnosť neprijal ako príležitosť pre užívanie bohatstiev. Od začiatku kraľovania sa rozhodol, že bude služobníkom poddaných. V 11. storočí túto jeho obetu málokto pochopil. Kanutov brat Olaf sa rozhodol pripraviť proti nemu sprisahanie. Kanut ušiel pred vzbúrencami na dánsky ostrov Fyn. Do mestečka Odensee, kde šiel do kostola svätého Albana, aby tu prijal posledné sviatosti pred smrťou, ktorú predvídal. Tu ho vzbúrenci dohonili a zavraždili, keď sa modlil pred oltárom. Prebodli ho kopijou a v kostole svätého Albana svätého kráľa pochovali.

Stalo sa to v roku 1086, čiže Kanut vládol v Dánsku iba šesť rokov. A smutne skončil život v mestečku Odensee na ostrove Fyn. Práve tu sa v roku 1805 narodil veľký rozpravkár Hans Christien Andersen. Svätého kráľa dali po smrti vykopať a v roku 1095, teda presne 710 rokov pred narodením malého Andersena, preniesť do hlavnej katedrály mestečka Odensee, aby si mohli Dáni lepšie uctiť jeho ostatky. Bol tu pochovaný aj v čase, keď Andersen v Odensee chodil do školy a v tomto tradične rybárskom mestečku, ktoré vždy dýchalo sviežou dánskou čistotou a poriadkom, počúval dávne príbehy svojej domoviny.

K nim neodmysliteľne patrí život svätého Kanuta. Kráľa, ktorý vladársku korunu obťaženú drahokamami daroval kostolu. Pravidelne držal pôst, chodil iba jednoducho oblečený a bez koruny, lebo povedal: "Nepatrí sa, aby klenot slúžil márnivosti, nech je radšej ozdobou posvätného miesta."

Zároveň mal zmysel pre láskavý a poučný ľudský humor. Keď za ním chodili rôzni pochlebovači a vymýšľali si lichôtky, aby sa dostali do jeho priazne, milo ich uzemnil. Raz ho pri prechádzke po morskom pobreží oslovovali ako pána súše a mora. Kanut odpovedal tak, že rozkázal moru: "More, rozkazujem ti, aby si sa zdvihlo a zmáčalo mi nohy!"

Vedel, že nič také sa nestane, aby ho more poslúchlo. Podlízavcov zahanbil. Keď sa more nezdvihlo, Kanut sa obrátil k pochlebovačom a povedal im: "Vidíte, aký som mocný? Moje more ma neposlúcha."