23. január
Ján Almužník
Dnešný deň je pre Slovákov obzvlášť radostný. Pripomíname si veľkého svätca Jána Almužníka, ktorý sa narodil v 6. storočí a zomrel v roku 620 na Cypre. Jeho ostatky sú však uložené v chráme svätého Martina v Bratislave.
Sviatok svätého Jána Almužníka je preto sviatkom aj Slovákov. Je si čo zo života svätého pripomínať najmä v dnešnej dobe, veď sa k nám pre mnohých ľudí vracajú aj časy biedy a chudoby.
Ján Almužník sa narodil v zámožnej rodine úradníka. Vzal si za ženu nevestu podľa vôľe rodičov. Mal s ňou viac detí, ale všetky zomreli spolu s jeho manželkou. Jánove utrpenie bolo také veľké, že ho poznali na celom Cypre. Vysporiadal sa s tým tak, že majetok, ktorý zdedil po rodičoch, rozdal chudobným. Začal žiť skromne. Modlil sa a pomáhal, komu ako mohol. Úplne zanevrel na vlastný život. Jeho nešťastie ho priviedlo rozdávať šťastie iným.
To, že sa s osobnými tragédiami vyrovnal hrdinsky, mu prinieslo veľký chýr svätosti. Keď v Alexandrii bludári zavraždili patriarchu Teodora, veriaci si žiadali na túto funkciu svätca z Cypru. Ján Almužník sa presťahoval do Alexandrie, keďže naňho naliehal aj cisár, aby post prijal. Po zaujatí biskupského úradu sa takto prihovoril kňazom: "Nepatrí sa, aby sme sa viac starali o niečo iné ako o Spasiteľa. Preto choďte po Alexandrii a spíšte mi mená všetkých mojich pánov."
Kňazi boli prekvapení a pýtali sa, akých má biskup pánov. On im odpovedal: "Tých, čo vy voláte žobrákmi a chudobnými, ja volám pánmi. A za takých ich aj považujem, lebo oni nám môžu pomôcť do neba."
Spočítali chudobných, ktorých bolo sedemtisícpäťsto. Ján im odkázal, že sa o nich bude starať ako otec. Kláštorom a nemocniciam rozdal osem tisíc dukátov, ktoré našiel v pokladnici biskupstva a všetky svoje príjmy určil chudobným.
Naplnil do bodky predsavzatie, že ak chce pomôcť chudobným, musí byť chudobný. Tým pohol svedomím bohatých ľudí, ktorí videli, že nový patriarcha si z ich milodarov nič nenechá, a začali ho štedro obdarovávať. Tak získal Ján druhé meno Almužník.
Z darov postavil k siedmim kostolom v Alexandrii množstvo ďalších, ktorých bolo po jeho smrti až okolo sedemdesiat. Pri kostoloch postavil množstvo nemocníc, chudobincov a sirotincov, ktoré pravidelne finančne podporoval z milodarov - almužien. Jánovi sa takmer po šiestich storočiach podarilo v Alexandrii zaviesť to, čo prežívali prvotní kresťania v Jeruzaleme. Dozvedáme sa o tom zo Skutkov apoštolov, kde sa v štvrtej kapitole píše: "Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné."
Bol to veľký div zaviesť prvotnú cirkev do bežného života. Ján z Alexandrie musel utiecť pred Peržanmi, ktorí napadli Egypt. Na ceste mu anjel oznámil: "Kráľ neba ťa volá."
Ján Almužník vedel, čo to znamená a rozhodol sa vystúpiť z lode na Cypre, kde sa narodil. Tam zomrel. Jeho ostatky dostal o osmesto rokov neskôr do daru od tureckého sultána Mohameda II. uhorský kráľ Matej Korvín. Tak sa dostali cez Budín a Mariánku do Dómu svätého Martina v Bratislave, v ktorom sú uložené v striebornom relikviári v kaplnke na severnej strane chrámu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára