Svätí na každý deň - 7. január: Rajmund z Peňafortu

7. január

Rajmund z Peňafortu

Keď svätý Rajmund z Peňafortu, na ktorého si dnes spomíname, zomrel, mal sto rokov. Už ako šesťdesiatročný žiadal pápeža o oddych, lebo cítil, že mu ubúdajú sily. A Svätý Otec ho uvoľnil zo služby pre Svätú stolicu, aby si Rajmund ešte užil rodné Španielsko. Koho skoro pochovávajú - bude dlho žiť - vraví slovenské porekadlo.

Tajomstvo Rajmundovho života spočíva v poznaní, čo je dôležité. Rajmund nešiel priamočiaro do Božej služby. Vyštudoval s vynikajúcim prospechom katedrálnu školu v Barcelóne a tu zostal prednášať filozofiu. Rajmund sa stal ozdobou 13. storočia učenosťou, ktorá inšpirovala mnohých. Aj svätého Tomáša Akvinského, ktorého Rajmund priviedol na myšlienku napísať štyri známe knihy Summy proti pohanom.

Rajmund bol advokátom. Na vychýrenej právnickej fakulte v talianskej Bologni obhájil hodnosť doktora obojakého práva. Tu zasa učil študentov zadarmo. Senát sa obával, že o slávneho profesora prídu, nuž mu schválili plat z verejných prostriedkov, hoci profesori na univerzite mali príjmy od študentov. Tie Rajmund odmietal.

Prijal pravidelný príjem za vyučovanie od univerzity len preto, že z peňazí podporoval jedného kňaza a chudobných. Rajmund nebol kňaz, ale učiteľ a aj tak bol ozdobou Cirkvi.

Biskup z jeho rodnej Barcelóny ho presvedčil, aby sa vrátil do Španielska, ktoré stáročia trápili Mauri. Tí tisícky kresťanov surovo vraždili a odvliekali do otroctva do Afriky. Na Rajmunda mal osobitné želanie pápež, aby sa vrátil do Barcelóny a dozrel nad výchovou mladého kráľa Jakuba I. Rajmund sa stal v Bologni svedkom zázrakov svätého Dominika.

Do Barcelóny prišiel so skupinou mladých mníchov Dominikánov. Nakoniec v neskorom veku ako štyridsaťsedem ročný vstúpil do rehole svätého Dominika. Slávny profesor Bolongskej univerzity ponížene slúžil podľa regúl rádu často mladším Dominikánom s takou horlivosťou, až ho žiadali, aby skúsenosti zúročil v príručke pre rehoľných spovedníkov.

Z profesora sa stal mních, ktorý udivoval úsilím v prospech kresťanstva v Španielsku v čase jeho najväčšieho utláčania pohanmi Maurami. Aj na tých našiel Rajmund liek. Začal učiť mníchov hebrejsky a arabsky, aby mohli medzi Maurami a Židmi hlásať kresťanstvo v Afrike, čo sa stretlo s nečakanými výsledkami.

Pápež si Rajmunda vyvolil za spovedníka a povolal ho do Ríma. Rajmund bol v prvom voji Svätej stolice, nuž nečudo, že v šesťdesiatich rokoch života ochorel a hoci ho pápež chcel vysvätiť za arcibiskupa, Rajmund ho požiadal o možnosť vrátiť sa k rehoľnej chudobe. Dôležitou súvislosťou Rajmundového života je fakt, že sa narodil v bohatej šľachtickej rodine, ktorá bola v príbuzenskom pomere s kráľovskou rodinou.

Rajmund miloval chudobu a čistotu. Nečudo, že keď zomrel, za jeho truhlou kráčali ako šľachtici a celý kráľovský dvor, tak aj kňazi a najmä zástupy oslobodených otrokov, pre ktorých založil Rajmund špeciálnu reholu, kde sa zbierali peniaze na ich výkupné od Maurov.