30. apríl
Pius V.

 Tí, čo sú pri moci, radi vyhlasujú reformy zdola. Tá, ktorú vyhlásil pápež Pius V., začínala od neho. Prijatím postu Svätého otca začal s reformami Ríma zvrchu. Zrušil rozhadzovanie peňazí po voľbe pápeža medzi ľud, lebo sa tým podporovali len povaľači a peniaze rozdelil chudobným. Zrušil tradičnú hostinu pre vyslancov iných štátov a peniaze určené na ňu daroval chudobným kláštorom. Pius V. sa narodil v roku 1504 síce v šľachtickej, ale veľmi chudobnej rodine v milánskom vojvodstve v Taliansku. Preto si ctil chudobu. Vedel, ako ponižuje ľudskú dôstojnosť.
Ako kardinál a najvyšší rímsky inkvizítor spával iba v holej cele a postil sa štyri dni v týždni. Už ako pápež dokončil svoje dielo, ktoré začal ako najvyšší inkvizítor a potrestal španielsku inkvizíciu, ktorá zneužívala cirkevnú právomoc v prospech svetskej moci. Pius V. teda prvý zúčtoval so zlom, ktoré inkvizícia napáchala. Mal s ňou vlastné skúsenosti, lebo funkcia inkvizítora sa predtým, než sa stal pápežom, obrátila proti nemu. Neváhal totiž uložiť cirkevné tresty aj kňazom, či vladárom, ak zistil, že porušujú Boží zákon.
Nevykonával teda inkvizičný úrad tak, ako sa spomína nelichotivo v dejinách. A práve v ňom videli dvaja pápeži spásu pri obnove poriadku a morálky, preto bol za nich menovaný za najvyššieho inkvizítora. Zároveň Pius V. zreformoval cirkevnú výuku, ktorá pretrvala po jeho reformách vyše štyristo rokov až do šesťdesiatych rokov 20. storočia, kedy sa konal Druhý vatikánsky koncil.
Pius V. pod zástavou Panny Márie dosiahol zastavenie tureckého prenikania do Európy. Podarilo sa mu spojiť kresťanských panovníkov do aliancie, aby Európa zastavila v obrannej vojne vpád Turkov, ktorí kresťanov nemilosrdne vraždili a v lepšom prípade ich brali do krutého otroctva.
Rozhodujúcu bitku táto aliancia vyhrala 7. októbra 1571 pri gréckom prístave Lepant, teraz zvanom Naupaktos v Korintskom zálive. Na jej pamiatku založil Pius V. tradíciu sviatku 7. októbra ako Ružencovej Panny Márie. Turecký sultán Selim II. sa priznal, že sa bojí viac modlitieb pápeža Piusa V., ako zbraní vojsk kresťanskej aliancie.
Bojovalo sa na mori od šiestej rána až do večera, keď v hodine konečného víťazstva nad Turkami Pius V. náhle prerušil poradu s kardinálmi. Pristúpil k oknu, pozrel sa na nebesia a povedal: "Ponáhľajte sa do kostola vzdávať vďaky všemohúcemu Bohu, lebo naša armáda zvíťazila!"
Ako to vedel, keď neboli vysielačky, ani telefóny, nikto nevie. Z dvesto tureckých lodí sa len tridsať zachránilo a bolo oslobodených naraz dvadsať tisíc kresťanských otrokov, ktorí na tureckých lodiach museli v neľudských podmienkach veslovať prikovaní okovami.
Pius V. prosil zbor kardinálov, keď ho volili v roku 1566 za pápeža, aby tak nerobili, ale nakoniec prevzal úrad ako Božiu vôľu. Okamžite v Ríme zrušil vykričané domy a ženám z nich ponúkol pomoc pri hľadaní zamestnania.
Trestal úžerníctvo, ale ponúkal ľuďom možnosť požičiavať si peniaze v kresťanských sporiteľniach. Snažil sa, aby ľudia nechodievali do hostincov. V misiách ako v Peru, Mexiku, v Kolumbii, či v indickej Goa nariadil, aby za kňazov vychovávali domorodé kňazstvo. Zomrel ako šesťdesiatosem ročný s tým, že ešte stihol z balkóna baziliky svätého Petra udeliť posledné požehnanie mestu a svetu - Urbi et orbi v roku 1572.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)