15. apríl
Peter Gonzáles
Porekadlo pýcha predchádza pád by sa v prípade Petra Gonzálesa mohlo doplniť. Pred pád by sa pridalo, že šťastný pád. Dnešný svätec Peter Gonzáles naozaj za svojho života padol. Fyzicky. Padol z koňa do blata. Stalo sa mu to v najnevhodnejšej chvíli. Práve sa niesol vyparádený na koni. Šiel slávnostne zaujať post prvého kanonika biskupskej katedrály. Vtedy v 13. storočí to bol ešte svetský post.
Peter Gonzáles nebol vysväteným kňazom. Miesto získal vlastne po protekcii. Jeho strýko bol biskupom. Ten menoval svojho synovca do vysokého úradu. Na Vianoce v najslávnostnejší čas šiel Peter Gonzáles do svojho chrámu. Lenže kôň sa pod ním splašil a mladého krásavca hodil do blata. Volali ho pekný kanonik a teraz sa váľal na ulici v špine. Užil si hanby, piskotu a posmechu neúrekom.
A o chvíľu sa zasa o ňom všade klebetilo. Peter Gonzáles rozdal celý svoj zdedený majetok chudobným a vstúpil do kláštora. Kritizovali ho, že tak urobil v afekte. Vraj preto dlho nevydrží byť rehoľníkom. Taký rozmaznaný bohatý synáčik nemôže byť predsa chudobný. Onedlho sa opäť o ňom hovorilo v španielskych mestách, aj na dedinách. Peter Gonzáles to s vlastnou premenou totiž myslel vážne.
Bol to šťastný pád do blata. Naozaj sa modlil viac, ako iní. Pomáhal chudobným, opatroval chorých obetavo, ako vtedy nik. Ak mohol niekoho vyspovedať, šiel si za ním nohy zodrať. Bol príkladne obetavý v Božej službe ešte pred vysvätením za kňaza v dominikánskom kláštore. Stal sa uznávaným kazateľom. Zameral sa najmä na spoveď. Dokázal zatvrdených hriešnikov priviesť do spovednice. Osobitne chodil vyhľadávať chudobných mužov a ženy do prístavov, či na polia. Všade tam, kde sa ťažko a dlho pracovalo. Kde ľudia zmorení lopotou nevládali myslieť na spásu svojich duší. Tých Peter Gonzáles prehováral, staral sa o nich, ba medzi nimi vykonal nejeden zázrak uzdravenia.
Dozvedel sa o svätom kazateľovi kráľ. Pozval ho k sebe. Panovník uveril svojmu snu, že s týmto kňazom sa mu konečne podarí vyhnať mohamedánskych Maurov zo Španielska, ktorí kruto zaobchádzali s kresťanmi. A Peter prišiel ku kráľovmu vojsku práve včas. Kráľ naozaj porazil Maurov v ich bašte, ktorou bola Cordóba.
Tu stihol Peter Gonzáles upokojiť rozvášnených vojakov, aby sa nedopustili lynčovania Maurov. Zachránil tisíce ľudských životov a stovky panien pred surovým vojenským znásilnením. Vtedy sa už proti Petrovi Gonzálesovi zomkli jeho nepriatelia. Kúpili mu ženu pochybných mravov, aby ho zviedla. Keď to kazateľ zistil, hodil vo svojej izbe do kozuba na kopu horiacich polien svoj plášť a povedal žene: "Poď! Ľahnime si na toto horiace lôžko!"
Peter Gonzáles si na to naňho hneď aj ľahol. Do plameňov. Do krbu. Žena s krikom z izby ušla. Kazateľ požiadal o uvoľnenie z kráľovho vojska a odišiel do kláštora hovoriac: "Jediný deň v dome Pánovom je viac hoden ako tisíc dní v palácoch hriešnikov."
Zomrel ako šesťdesiatšesť ročný v roku 1246. Vďaka obetavosti, keď sa snažil o záchranu duší medzi najchudobnejšími a najťažšie pracujúcimi, sa stal patrónom námorníkov v Španielsku a v Portugalsku, kde Petra Gonzálesa uctievajú pod menami svätý Telmo alebo Elmo.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára