4. apríl
Izidor
"Najväčší doktor nášho veku, najväčšie svetlo storočia, neprekonateľný učiteľ všetkej pravdy a náuky," také boli prívlastky dnešného svätého Izidora.
Žil v šiestom a v siedmom storočí. Zomrel 4. apríla v roku 636. Zanechal po sebe množstvo spisov. Medziiným dvadsaťzväzkovú encyklopédiu, z ktorej sa historici dozvedeli veľa dôležitého o staroveku. Hovorilo sa o nej, že deti z nej pijú, muži jedia a starci sa z nej učia. Pretrvala stáročia ako zdroj poučenia. Okrem radosti, ktorú v nás aj dnes vzbudzuje jeho učenosť, môžeme mať z jeho osudu príklad na poučenie.
Izidor sa ako desaťročný chlapec vôbec nechcel učiť. Bol taký zanovitý, že si s ním jeho brat nevedel rady. Izidorovi totiž zomreli rodičia. Mal sestru Florentínu, ktorá sa stala svätou ako rehoľná sestrička, brata Fulgentia - tiež svätca, ba túto aureolu získal aj jeho najstarší brat Leander. Ten zamkol svojho neposlušného brata Izidora v knižnici v kláštore, kde bol opátom a kam si vzal k sebe brata Izidora z Nového Kartága v južnom Španielsku po smrti rodičov.
Tri roky pred Izidorovou smrťou Cirkevný snem v Tolede nazval tohto vtedy už arcibiskupa za "ozdobu svätej katolíckej Cirkvi".
V spomínaných desiatich rokoch Izidor túžil behať s chlapcami po lese. Smutne hľadel cez jediné a ešte k tomu zamrežované okno. Potom sa rozhodol. Preliezol pomedzi mreže, pričom sa celý poodieral a nakoniec zoskočil z veľkej výšky za hradby mocného kláštora. Silne si udrel členky, ktoré mu napuchli. Vládal však dôjsť na lúku za mesto k hlbokej studni. Tu zostal ležať. Našla ho žena, ktorá prišla po vodu. Izidor sa jej pýtal, ako je možné, že drevené koleso má v sebe zárezy a kameň studne diery? Žena mu vec vysvetlila: "Zárezy na dreve vyšúchal povraz, keď sa navíjal a jamky v kameni vyhĺbila voda kvapkajúca z vedra."
Tieto slová obrátili Izidora. Dali svetu veľkého svätca a učenca. Chlapec nad nimi premýšľal, že voda vyhĺbila diery do tvrdého kameňa a mäkký povraz zárezy do tvrdého dreva. Takto na to spomínal, že si uvedomil, "prečo by som si aj ja s Božou pomocou nemohol nahromadiť vedomosti, keď sa každý deň len koľko - toľko, ale dobre naučím?" Šiel za bratom a povedal mu: "Už sa budem učiť. Nemusíš ma zamykať."
A naučil sa latinsky, grécky a hebrejsky. Zároveň sa snažil dušu obrátiť k Bohu a to tak úspešne, že ho brat, ktorý sa stal arcibiskupom, vysvätil za kňaza. Izidor svoju učenosť skrýval v kláštore, odkiaľ musel vyjsť brániť vieru proti kráľovi, ktorý vyhlásil cirkvi vojnu a chcel zničiť aj Rím. Kráľ zomrel, ale vo vyhnanstve skonal aj Izidorov brat, ktorý bol arcibiskupom. Za nástupcu si ľud zvolil odvážneho kazateľa, ktorý stál proti kráľovskému vojsku len so svojim hlasom - Izidora. Odmietal to, ale ľud mu bránil svojim jasotom prehovoriť a tak bol vysvätený za arcibiskupa, čo potvrdil aj pápež.
Naďalej žil skromným životom rehoľníka. Jeho dielo sa zachovalo stáročia až dodnes. Zaslúžil sa o obrátenie bludných ariánov v Španielsku a prinášal celý stredovek poznanie do ľudských duší svojou encyklopédiou. Aj preto bol v 18. storočí, teda jedenásť storočí od smrti, vyhlásený za učiteľa cirkvi.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára