6. apríl
Viliam
Dnešný svätý Viliam je priam ukážkovým príkladom toho, koľko utrpenia musí človek vo svojom živote prežiť. Nie sú teda pravdivé predstavy ľudí, že rádoví bratia, či kňazi nemajú žiadne starosti, ak nemajú rodinu.
Viliama postihovala jedna pohroma za druhou. Spomeňme však najprv jeho zázračnú smrť. Keď už bol starý, počul z neba hlas, ktorý mu povedal: "Budeš žiť ešte sedem dní!"
Viliam bol vtedy predstaveným kláštora v Dánsku. Pod jeho správu patrili všetky dánske kláštory. Jeho rodeného Francúza si totiž vyžiadal od francúzskych predstavených dánsky kráľ. Potreboval Viliama na reformu kláštorov.
Viliam ako počul, že bude žiť len sedem dní, začal s horlivou prípravou na smrť. Snažil sa za sedem dní usporiadať všetky veci. Ako cirkevné, tak osobné. Len aby bol na smrť pripravený. Po siedmich dňoch však žil ďalej. Z toho usúdil, že šlo o obrazné videnie a tých sedem dní znamená sedem týždňov. Získal tak viac času na dôkladnejšie prípravy na smrť. Viac úloh stihol urobiť. Po siedmich týždňoch znova žil. Nuž sa zaradoval, že ide o sedem mesiacov a ešte viac môže urobiť práce, než za tých sedem týždňov. Po siedmich mesiacoch sa však opäť nič nestalo. Teraz už Viliam naisto vedel, že v posolstve šlo o sedem rokov, lebo bol už dosť starý.
Presne tak sa stalo. Po siedmich rokoch zomrel takmer storočný 6. apríla v roku 1203. Za tých sedem rokov dokázal v Dánsku doslova zázraky. Cirkev sa tu vzmáhala v konaní dobrých skutkov a nábožnosti ako málokedy predtým aj potom. Stal sa dánskym apoštolom.
Cesta k tejto svätosti viedla mladého Viliama cez svetský úrad. Vychoval ho opát kláštora v Saint Germain v Paríži, ktorý bol jeho strýkom. V mladom veku bol pre náboženskú horlivosť zvolený do svetského úradu kanonika pri chráme svätej Genovévy. A tu sa začalo Viliamove prenasledovanie zlými ľuďmi, ktoré vlastne neskončilo ani do smrti. V čase jeho posledného pôsobenia v Dánsku ho tu chceli zavraždiť a robili mu mnohí rádoví bratia rovnako zle ako aj podriadení farári. Nepáčili sa im Viliamove reformy vedúce k chudobe, skromnosti, pokore a nábožnosti.
Ale takto sa aj začal Viliamov profesný život. V úrade pri chráme svätej Genovévy ho nenávideli všetci ostatní svetskí kanonici v Paríži. Najprv sa ho snažili naučiť hrešiť rovnakým spôsobom, ako hrešili oni. Na Viliama nemal ich zlý príklad žiaden vplyv. Keď nemohli mladého kanonika zviesť, tak ho prenasledovali. Preložili ho na vidiecku faru, odkiaľ sa vrátil, keď nakoniec všetkých svetských kanonikov pre nemravnosti vymenil až samotný pápež. Nahradili ich cirkevní kanonici svätého Augustína. A k tým vstúpil aj Viliam, ktorého zanedlho zvolili pre zbožnosť za svojho podpriora.
Potom ho k sebe povolal dánsky kráľ. A tu aj v cudzine neskôr zomrel. Pritom v Dánsku ho od začiatku misie stíhal jeden neúspech za druhým. Na radosť kráľa sa Viliam nevzdal ako iní traja farári, ktorí tam prišli s ním z Francúzska, ale vytrval v ťažkej službe až do svojej smrti a ľudia v tomto severskom štáte opäť začali dôverovať cirkvi aj jej predstaviteľom.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára