10. apríl
Gemma Galganiová
Dnešná svätá Gemma Galganiová z Talianska trpela podobne ako Ježiš Kristus. Trpela totiž za hriechy iných. Sama ponúkla Bohu túto obetu a Pán ju prijal. Svedčia o tom aj jej rany. Vždy od štvrtka večera až do piatku do tretej hodiny popoludní bola stigmatizovaná. Mala prebité ruky, nohy a bok. Niekedy jej z hlavy stekala krv ako od tŕňovej koruny. Dokonca sa jej na chrbte robil odtlačok ako z nesenia kríža na Golgotu, čo je veľmi zriedkavá stigma Ježišovej bolesti.
Tieto stigmy sa jej obnovovali v priebehu dvoch rokov a prestali tri roky pred jej smrťou. Aj to sa stalo preto, lebo na príkaz svojho duchovného otca musela v modlitbách Gemma Galganiová prosiť spasiteľa, aby ju zbavil stigiem. Nezbavila sa však duševného trápenia, keď videla v duši ako za hriechy ľudí trpí Boh.
Tieto stigmy sa Gemme zjavovali od 8. júna v roku 1899. Bol to sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Predtým sa Gemme zjavil Ježiš a povedal jej: "Čakám ťa na kalvárii."
Dôvody tejto milosti, prečo sa Gemme dostalo tej cti niesť vinu za iných spolu so spasiteľom, sú dané možno aj jej životom. Narodila sa v Toskánsku v roku 1878 a zomrela 11. apríla v roku 1903, teda sa dožila len dvadsiatich piatich rokov. Gemma Galganiová prechádzala aj životnou tŕňovou cestou. Mama jej zomrela, keď mala Gemma osem rokov, brat jej zomrel, keď mala šestnásť rokov. Keď mala devätnásť rokov, zomrel Gemme otec zanechajúc po sebe sedem sirôt. O rok na to sa aj Gemma dostala na prah smrti pre chorobu, pri ktorej sa jej skrivila chrbtica, ohluchla, dostala zápal mozgových blán a museli ju operovať pre nález na obličkách. Odmietla narkózu, preto ju operovali pri vedomí, ale operácia sa nepodarila. Lekári čakali už len na jej smrť.
Vtedy sa Gemma utiekala len k svojej najobľúbenejšej činnosti - k modlitbe. Modlila sa najmä k svätému Gabrielovi Possentimu, aby tento svätec v nebi orodoval za jej obetovanie bolesti Bohu. Gabriel Possenti sa jej zjavil a Gemme odkázal, že sa môže uzdraviť úplne, ak sa bude modliť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, čo sa aj stalo. Na to 2. marca v roku 1899 sa stal zázrak a Gemma sa úplne vyzdravela.
Lenže všetky tieto zázračné udalosti posudzovali jej súčasníci inak. Gemmu vyhlásili za hysteričku a hoci chcela vstúpiť k rehoľným sestrám, žiaden kláštor ju neprijal. Nuž jej obetu v modlitbách za hriechy iných prijal Boh. Obdaril ju stigmami, za ktoré sa Gemme vysmievali. Od štvrtka do piatka mala dva centimetre dlhé a centimeter hlboké rany na rukách a nohách, ktoré sa jej v sobotu hojili, aby v nedeľu nemala po nich ani pamiatky.
Od vlastných bratov musela pre pohŕdanie a výsmech odísť. Prijali ju v rodine s dvanástimi deťmi Matúša Ganniniho. Tam ju zastihli aj nové stigmy. Štyri piatky v marci v roku 1901 sa na jej tele objavovali jazvy z bičovania Krista. Vždy v sobotu sa jazvy dokonale uzavreli, až na konci roku 1901 zmizli všetky Gemmine stigmy. To sa však už obetovala za hriechy iných ľudí tej doby slovami: "Tu som, môj Pane!"
Zomrela osamotená na Bielu sobotu v roku 1903, lebo lekári vyhlásili jej chorobu za nákazlivú.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára